BRATISLAVA - Povesť vlády Mikuláša Dzurindu v súvislosti s korupciou sa vo verejnosti za päť rokov výrazne zhoršila. Kým v roku 1999 si 49 percent ľudí myslelo, že Dzurindova vláda nemá záujem riešiť problém úplatkárstva, dnes si to myslí 60 percent.
Vyplýva to z posledného prieskumu agentúry Focus, ktorý si dala vypracovať Transparency International Slovensko (TIS).
Zároveň však klesá počet tých, ktorí korupciu považujú za problém. V roku 2003 ich bolo 24 percent, dnes len 18. Viac ako tretina opýtaných sa pritom priznala, že v posledných troch rokoch dala úplatok.
Najvýzraznejší pokles vnímania miery korupcie je v polícii.
Podľa prezidentky TIS Emílie Sičákovej Beblavej u nás "existuje akási tradícia pripisovať všetky zlyhania vo verejnom sektore vláde". Zodpovednosť však podľa nej nesú aj ďalší aktéri, napríklad parlament. Ten niekoľkokrát vrátil zákon, ktorý mohol byť účinný v boji proti korupcii. Neprešiel nielen vinou koalície, ale aj opozície.
Verejnosť podľa nej veľmi negatívne vníma najmä to, že politici neradi a s rôznymi "poistkami" prijímajú zákony, ktoré by mohli obmedziť korupciu práve medzi nimi.
Ľubomír Lintner z ANO si nemyslí, že vláda ako celok má problémy s korupciou, ale premiér z SDKÚ, "kde sa všetky veci nechávajú akoby vyhniť".
Podľa predsedu SMK Bélu Bugára sa v prieskume odráža vplyv kritikov vlády, najmä Roberta Fica, ktorý opakuje, že Dzurindova vláda klame. "Práve počas druhej Dzurindovej vlády sa začínajú prejavovať protikorupčné zákony a opatrenia," povedal. Ukážkou je aj trestné stíhanie poslanca za úplatok.
Pavol Minárik z KDH si myslí, "že nárast odhalených prípadov vedie ľudí k tomu, akoby rástol samotný jav". Tvrdí však, že aj vďaka KDH a jej ministrom "je to naopak".
Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý si myslí, že "v parlamente sme urobili veľa zákonov, ktoré priestor na korupciu zužujú". Podľa neho za korupciu nie je možné viniť len politikov, keď ľudia sa priznávajú, že úplatky dávajú.
