Rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Labudu odsúdili v roku 1981 na pol druha roka za trestný čin marenia dohľadu nad cirkvou. Celú akciu od zadržania skupiny v roku 1980 až do vynesenia rozsudku zrežírovala Štátna bezpečnosť, jej príslušníci sa dokonca na procese v Banskej Bystrici aj zúčastnili.
Jozef Labuda sa neskôr znechutený pomermi odsťahoval do Čiech. Podarilo sa nám ho nájsť až v opátstve Želiv, konkrétne v Červenej Řečici.
„Celú záležitosť som sa snažil vymazať z pamäti, ale bola to dobrá skúška pre ďalší život,“ hovorí o procese spred vyše 20 rokov. „Mám tušenie, kto z ŠtB za tým bol, ale nechcem už o tom hovoriť,“ dodáva.
Bol to pre mňa šok
V auguste 1980 vpadli policajti a tajní do chaty v obci Kyjatice, kde boli na týždennej rekreácii siedmi ľudia. Mávali pravidelné obrady a v osudný deň sa s nimi modlil práve Jozef Labuda.
„Bol to pre mňa šok. Tri mesiace ma držali vo vyšetrovacej väzbe, potom ma prepustili. Po dvoch rokoch proces obnovili. Odsúdili ma aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku v Banskej Bystrici,“ spomína si Labuda. Pamätá si aj na sudcu Ľubomíra Samuela, ktorý ho oslobodzoval. „Bol to veľmi seriózny človek. Neskôr ho vymenili a predsa vyniesli rozsudok,“ dodáva.
Krajský súd pod vedením Samuela oslobodil Labudu aj napriek právnemu názoru Najvyššieho súdu, ktorý považoval obžalovaných za vinných. Paradoxné je, že dvaja zo spomínaného senátu Najvyššieho súdu fungujú dodnes v tejto inštitúcii.
Labuda s výraznou nevôľou tvrdí, že nový režim sa mal s eštebákmi vyrovnať. „Mali byť odstavení, ale doteraz sa tak nestalo.“
Samuel: Za oslobodzujúci rozsudok ma preradili
Sudca Samuel si na prípad detailne spomína. Po jeho oslobodzujúcom verdikte mal byť odvolaný, neskôr sa stal radovým sudcom. Jeho ďalšiemu kolegovi zo senátu zastavili až do roku 1990 služobný postup. Kolegyňu, tretiu zo senátu ešte pred rozsudkom presvedčili, aby hlasovala proti oslobodzujúcemu rozsudku, pretože mala dieťa a postihy boli vopred jasné.
„Štátna bezpečnosť si kauzu odsledovala od začiatku až do konca,“ hovorí Samuel. „Prišli za mnou pred pojednávaním traja alebo štyria, či môžu byť v súdnej sieni. Pravdepodobne tam aj boli.“
Samuel tvrdí, že po revolúcii mu ponúkali vysoký post na Generálnej prokuratúre. Odmietol, pretože nechcel spolupracovať s ľuďmi, ktorí ho nútili odsúdiť napríklad Labudu. V tom čase jeden z nich totiž pôsobil za VPN ako námestník ministra spravodlivosti.
Aj preto ho prekvapilo vyjadrenie Jána Langoša, ktorý tvrdil, že Samuel „súdil katolíckych aktivistov v monsterprocese, v ktorom bol odsúdený aj Labuda“. V tejto súvislosti dal podnet na trestné stíhanie poslanca za trestný čin ohovárania.
