Abdala Azíza Mukrína (v strede) zabili v piatok. Al-Káida v Saudskej Arábii už má nového šéfa. FOTO- ČTK/AP

V Saudskej Arábii a Alžírsku zabili v piatok niekoľko teroristov, medzi nimi aj šéfov miestnych organizácií napojených na al-Káidu. Hoci obe vlády hovoria o významnom prielome v boji proti terorizmu, analytici sú opatrní a hovoria, že to neznamená až tak veľa. Dlhodobo dokonca takmer nič.

Zároveň upozorňujú, že potenciál teroristov v oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky je obrovský. Arabskí analytici si myslia, že terorizmus živí bieda, nezamestnanosť a bezútešnosť. "Je dobré, že alžírska vláda bojuje proti teroristom, ale kým sa nevyrieši nedostatok bytov a nezamestnanosť, Alžírčanov budú regrutovať do takýchto skupín," hovorí Mahmúd Belhimer, profesor na Alžírskej univerzite.

Podobné motívy spomínajú aj komentátori v Saudskej Arábii, kde rastie nezamestnanosť, či v Pakistane, alebo Sudáne.

Západní analytici a kritici arabských či moslimských režimov však tvrdia, že bieda je len vedľajší efekt zaostalosti a nechuti k modernizácii. Za významnejší dôvod podpory teroristických organizácií označujú zlyhania samotných režimov, ale aj ich vzdelávací systém a, paradoxne, aj najmodernejšie technológie.

"Ak sa v saudskoarabských školách budú vysielať nenávistné kázne najradikálnejších klerikov, nepomôžu nám ani zátarasy okolo každej budovy," hovorí Abdel Rahím, autor knihy o al-Káide.

Dôkazom, že teroristické skupiny sa vedia zregenerovať, je to, že saudskoarabská bunka al-Káidy už ohlásila, že jej zabitého šéfa Abdala Azíza Mukrína nahradí bývalý policajt Salef Muhammad Úfi.

Problémom regionálnych buniek al-Káidy alebo skupín, ktoré sa za ne vydávajú, nie je len to, že sa vedia pomerne rýchlo zotaviť a na svoje čelo postaviť nového človeka, ale aj ich prerastenosť do oficiálnych štruktúr, či to, že krajiny, v ktorých operujú, sa nevyznačujú otvorenosťou. Nejde len o nedostatok otvorenosti k vlastným občanom - moslimské krajiny Blízkeho východu, severnej Afriky či Pakistan nie sú demokracie - ale aj k okolitému svetu.

Správy o úspechoch bezpečnostných síl v boji proti terorizmu sú potom spochybňované, rovnako ako informácie o tom, že miestne vlády, v tomto prípade hlavne saudskoarabská, nemajú s terorizmom nič spoločné.

Pritom však existujú informácie, že do únosu a popravy Američana Paula Johnsona boli spolu s teroristami zapojení aj pracovníci saudskoarabských bezpečnostných zložiek. Zabezpečili teroristom uniformy, policajné autá, dokonca s nimi vybudovali falošné kontrolné stanovište, aby Johnsona mohli zastaviť a uniesť. Saudskoarabská vláda to odmieta, ale uverí jej len málokto. Práve z jej peňazí sa financovali a pravdepodobne sa stále financujú mnohé teroristické skupiny označované za charitatívne spolky.