nú chytili, nadšená svojou slobodou.

Jej najpravdepodobnejším cieľom je zostať vo vodách Islandu, ale nie v odľahlej zátoke, akou je tá v Klettsviku. Z troch strán ju obklopujú strmé útesy, z jednej tristometrová sieť. Keikó zrejme považuje za svoje stádo ľudské bytosti - takmer celý život strávila v zajatí. Odhaduje sa, že kosatky môžu žiť päťdesiat rokov i viac.

Opatrovníci nikdy nevideli, že by si Keikó sama ulovila jedinú rybu. Občas to však spraví, aby boli spokojní vedci, ktorí ju odmenia haringom hodeným do papule alebo poplieskaním. Kosatku tiež videli, ako sa hrá so stádom kosatiek v šírom oceáne, ale nikdy s nimi nezostala natrvalo. Vydáva zvuky, ale nie je jasné, či „hovorí“ rovnakým jazykom ako ostatné kosatky. Búrky narobili veľké diery do siete, ktorá uzatvára zátoku, no kosatka na útek nemyslí: zostáva so svojimi priateľmi z Oregonského pobrežného akvária, ktorí ju strážia.

Kritici hovoria, že sieť by mala byť odstránená a veľryba by nemala byť kŕmená, aby sa naučila žiť sama.

Problémom je, že pre Keikó sa minuli peniaze. Doterajší hlavný sponzor programu Craig O. McCawe má finančné problémy a svoju pomoc zrušil. Starostlivosť o kosatku mesačne stojí asi 300-tisíc dolárov. Mnohí Islanďania kritizujú, že na jedného príslušníka jediného druhu sa vydalo 20 miliónov dolárov.

Keikó sa priblížila k rôznym stádam a hrala sa s mladými jedincami, „ale nezbadali sme žiadnu sociálnu reakciu alebo činnosť smerujúcu k hľadaniu potravy“, vysvetľuje jeden z jej strážcov. Aby kosatku prinútili k lovu, jej strážcovia ju na týždeň prestali kŕmiť (potrebuje 50 kilogramov rýb denne). „Videli sme prejavy hladu, ale žiadny náznak, že by Keikó lovila,“ hovorí Charles Vinick, výkonný podpredseda skupiny Budúcnosť oceánu, ktorá Keikó vlastní. V minulosti už boli delfíny a veľryby vypustené na slobodu, „ale neexistujú vedecké záznamy“, ako postupovať, tvrdí americká Národná služba pre rybolov.

Riaditeľ amerického Strediska pre výskum veľrýb Kenneth Barcomb hovorí, že by bolo treba nájsť rodinu, ku ktorej Keikó patrí. V blízkosti Islandu sa pohybuje okolo 6-tisíc kosatiek a „pravdepodobne existuje 30 až 40 materských línií DNA“, vysvetľuje. Kosatky zostávajú po celý život v stádach po materskej línii. „Ak by sa Keikó dostala k takejto skupine, verím, že by ju spoznali,“ dodal Barcomb.

Keikó sa bude musieť čoskoro sťahovať, pretože do jej zátoky príde farma na chov lososov. Najpravdepodobnejšími možnosťami na jej presťahovanie sú dve miesta na Islande, ktoré už ponúkajú pozorovanie veľrýb: Húsavík alebo Kéflavík.

(čtk)