Je celkom pravdepodobné, že pondelkovú schôdzku s Vladimírom Železným budú médiá Václavovi Klausovi otĺkať o hlavu. Do značnej miery oprávnene. Zdá sa totiž, že predseda snemovne si na diskusiu o potrebe dodržiavať isté - nesporne ušľachtilé - princípy nevybral toho najlepšieho partnera.

Podľa oficiálneho komuniké sa obaja páni zhodli hlavne na tom, že „treba chrániť slobodné podnikateľské prostredie a nedovoliť, aby sa stalo obeťou politických kampaní“. To je iste pravda, princíp slobodného podnikania predsa patrí k základom ideológie strany, ktorej Václav Klaus predsedá. Avšak to, s kým predseda ODS deklaruje potrebu túto slobodu chrániť, má aj istú výpovednú hodnotu.

Václav Klaus sa na túto tému nezhováral napríklad so zástupcami firiem, ktoré sa snažia vstúpiť na telekomunikačný trh alebo do inej oblasti, ktorú dusí prežívajúci monopol pološtátnych podnikov. Neprijal nikoho, kto na vlastnej koži okúsil, aké ťažké je presadiť sa proti nejakému miestnemu prepletencu ekonomických, politických a úradných záujmov.

O slobode podnikania sa porozprával s mužom, ktorý si tej slobody užíval v miere až nadštandardnej a niektoré štátne inštitúcie sa jeho slobode dokonca snažili odstrániť z cesty všetky limity - to dnes, koniec koncov, pripúšťajú aj predstavitelia vlády. Václav Klaus a Vladimír Železný dali najavo aj odhodlanie „obhajovať nestrannosť štátnych orgánov pri dohliadaní na dodržiavanie zákonov a brániť ich zneužívaniu ambicióznymi a bezohľadnými záujmovými skupinami“.

Tému údajného nedostatku nestrannosti štátnych inštitúcií - konkrétne vyšetrovateľa - v súvislosti s vlastnou kauzou riaditeľ Železný víri dosť usilovne. Druhá strana pritom zasa šíri náznaky o nátlaku v opačnom smere.

Ak demonštruje Václav Klaus s Vladimírom Železným jednotu v tomto bode - akokoľvek len vo veľmi všeobecnej rovine - dostáva sa na neistú pôdu. Pokiaľ má dojem, že nejaké „bezohľadné a ambiciózne skupiny“ zneužívajú „štátne orgány“, mal by povedať, aké skupiny a ktoré orgány to sú. Pokiaľ zostane pri temných náznakoch, čo je, mimochodom, obľúbený postup Klausovho významného konkurenta prezidenta Václava Havla, môže vyvolať dojem, že sa v neuzatvorenej kauze stavia na jednu stranu a z výšin svojej funkcie postup štátnych inštitúcií nemiestnym spôsobom komentuje a hádam aj ovplyvňuje.

Jednu vec by sme však Václavovi Klausovi priznať mohli. V súčasnej situácii je pre Železného určite dôležitejšie zísť sa s Klausom, než pre Klausa zísť sa so Železným. Predseda snemovne si zároveň ľahko mohol spočítať, že ak sa s riaditeľom Novy zíde, budú na to médiá a časť verejnosti ostro reagovať. Jemu schôdzka veľa pozitívneho priniesť nemohla - je pravda, že ODS v spravodajstve Novy tradične vychádza dobre - ale na tom by sa nič nezmenilo, aj keby sa Klaus so Železným nezišiel. Koniec koncov televízia by si v súčasnej ponuke len ťažko mohla nájsť nejakého iného favorita.

V Klausovej ochote stretnúť sa s riaditeľom možno teda vidieť i prejav nevypočítavej lojality k starému spojencovi. O Klausovej schôdzke so Železným sa dá povedať všeličo, ale prejav populizmu to nebol.

Autor: ONDŘEJ ŠTINDL, Praha pre SME (Príspevok bol odvysielaný v českom vysielaní BBC)