Chránených dielní nie je veľa a na voľnom trhu práce nemá bez pomoci šancu, pretože aj keď si urobí prácu poriadne, nestihne ju tak rýchlo ako zdraví kolegovia. Občas potrebuje pomoc pri vybavovaní úradných vecí, pri hľadaní príležitostí.

Pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaným pri hľadaní zamestnania a pri jeho udržaní majú v popise práce Agentúry podporovaného zamestnávania. Na Slovensku sú zatiaľ štyri – vo Vranove nad Topľou, v Banskej Bystrici a dve v Bratislave. Agentúry už majú licencie od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Vznikli na základe spoločného projektu slovenských štátnych inštitúcií s rakúskymi partnermi, dostali sa dokonca do zákona o službách zamestnanosti, ale nemôžu riadne pracovať, pretože tento rok sa im zatiaľ nepodarilo podpísať zmluvy s úradmi práce.

Úrady práce sociálnych vecí a rodiny nechcú uzatvoriť zmluvy s agentúrami, pretože dosiaľ nedostali od Ústredia práce metodický pokyn.

Tento rok vstúpilo do platnosti niekoľko nových zákonov v oblasti zamestnanosti a ku všetkým sa musia pripraviť vykonávacie predpisy a metodiky. Na Ústredí majú práce vyše hlavy a meškanie metodických predpisov odôvodňujú tým, že najprv museli rozbehnúť tie nástroje politiky zamestnanosti, ktoré sú nárokovateľné. Keďže služby agentúr podporovaného zamestnávania nárokovateľné nie sú, metodiky k nim prišli na rad až nakoniec a ešte sa na nich pracuje.

„Má to svoju logiku,“ priznáva riaditeľka bratislavskej agentúry Viera Záhorcová. „Lenže my už pol roka pracujeme bez zdrojov. Týždenne k nám príde 5 - 6 nových klientov a s každým treba intenzívne pracovať, pretože sú to ľudia, ktorí už viackrát neuspeli. Mnohí sú netrpezliví a nechápu, prečo nemáme dosť kapacít na rýchlu pomoc práve im. Hoci sme od januára 2004 pomohli už 22 ľuďom so zdravotným postihnutím nájsť si prácu, v tomto roku sme prvýkrát museli zaviesť inštitút čakateľov. Chceme robiť odbornú prácu, ale bez zdrojov ju môžeme robiť iba veľmi ťažko.“