pracoviskách a nevedia, či ich zamestnávatelia teraz nebudú musieť prepustiť a vytvorené miesto obsadiť niekým, komu dôchodok priznali.
„Máme tiež jednu zamestnankyňu, ktorá od večera do rána stratila štatút invalidnej dôchodkyne,“ hovorí Viera Záhorcová z bratislavskej Agentúry podporovaného zamestnávania. „Aj keď má iba ľahšie postihnutie, je určite znevýhodnená na voľnom trhu práce. Pracuje u nás už dlho, takže pracovné návyky má, ale má taký druh postihnutia, že treba na ňu dohliadať, upozorňovať ju, aby sa nezabudla.“ Podľa Záhorcovej by však nemusela byť situácia taká zlá, lebo zákon nehovorí o zamestnávaní invalidných dôchodcov, ale o podpore pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú podľa zákona sú zaradení medzi znevýhodnených občanov vo vzťahu k trhu práce.
„Preto by ľudia so zdravotným postihnutím, nemali prísť o prácu, aj keď im boli dôchodky odňaté a o to viac a rýchlejšie by sa mali urobiť opatrenia na to, aby sa využívali iné príspevky a podpora, ktoré pre túto skupinu umožňuje zákon,“ myslí si Viera Záhorcová.
„Podľa zákona o službách v zamestnanosti sa poskytuje príspevok na zamestnávanie občanov, ktorých pracovná schopnosť je znížená viac ako štyridsať percent,“ vysvetľuje Daniela Šajmírová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Dostanú ho teda tí zamestnávatelia, ktorí vytvoria pracovné miesto pre držiteľa invalidného dôchodku. Ale keď už je človek zamestnaný v chránenej dielni, nemusí ho zamestnávateľ prepustiť, ak o invalidný dôchodok prišiel. Posudzuje sa totiž právny stav v čase vytvorenia miesta pre postihnutého.“
V nevýhode sú teda iba tí, ktorí doteraz nepracovali - postihnutie ich môže znevýhodniť v konkurencii na trhu práce, ale zamestnávateľ nie je motivovaný hľadať pre nich uplatnenie. Podľa Šajmírovej sú ale v zákone aj iné nástroje na zamestnávanie ľudí s postihnutím: „Zamestnávateľ môže v chránenej dielni zamestnať na obdobie do 24 mesiacov človeka, ktorý má zníženú pracovnú schopnosť od 20 do 40 percent, alebo na obdobie nepresahujúce 9 mesiacov aj iného občana. Miesto v chránenej dielni však musí byť dočasne voľné a zamestnávateľ musí získať písomný súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.“
Zamestnankyne chránenej dielne Comfort-pap z Malaciek, ktorá vyrába jednorazové toaletné pokrývky, neprišli o štatút invalidných dôchodkýň a pracujú normálne ďalej. Majiteľka firmy Zdenka Mackovičová však nevie, ako by postupovala, keby o invaliditu prišli. "Všetko záleží od toho, ako je postavená zmluva, ktorú má zamestnávateľ s úradom práce," hovorí Zdenka Mackovičová. „Keď ste dostali dotáciu na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracovného miesta, musíte zamestnávať človeka, ktorý podmienkam stanoveným v zmluve vyhovuje.“
Inak si Zdenka Mackovičová na novelu neťažká: „Poskytovanie príspevkov sa sprísnilo - musíte všetky prevádzkové náklady do bodky vydokladovať. Ale myslím, že sa podmienky zlepšili. Vyplatili mi celé mzdové náklady na zamestnancov aj s povinnými odvodmi. Len keby ešte namiesto rečí o potrebe pomáhať postihnutým, firmy aj štátne podniky kupovali to, čo postihnutí vyrobia. Tak by im pomohli najviac.“
