BRATISLAVA - Predstavitelia 25 členských štátov únie síce v piatok neskoro večer schválili text európskej ústavy, ale jej osud je napriek tomu nejasný. Posledné slovo totiž budú mať národné parlamenty alebo občania v referendách a vôbec nie je jasné, čo sa stane, ak jeden či viaceré štáty ústavu neschvália.
Na Slovensku sa už začala debata, akým spôsobom o ústave hlasovať. Referendum sa pritom všeobecne považuje za nástroj, ako ratifikácii ústavy skôr zabrániť.
Najvýraznejšie sa za referendum a proti ústave zasadzuje podpredseda KDH a minister vnútra Palko. Ústave okrem iného vyčíta, že Slovensku uberá časť suverenity. Jeho stranícky kolega a eurokomisár Ján Figeľ ju, naopak, vníma ako pozitívny kompromis a považuje za dobré, že "štáty sa dokázali dohodnúť".
Okrem KDH zvažujú možnosť referenda aj HZDS, KSS a SF. Naopak, premiér Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ sú za parlamentnú cestu, rovnako ANO, SMK aj Smer.
Referendum navrhuje vo Veľkej Británii aj premiér Tony Blair a je veľmi pravdepodobné, že tam ústava neprejde. To by mohlo ovplyvniť postoj ďalších krajín. Nasvedčuje tomu aj relatívny úspech euroskeptických strán v eurovoľbách.
Únia už začala pracovať na scenároch, čo robiť v takom prípade. Hovorí sa, že problémom by bolo odmietnutie ústavy jedným z veľkých štátov (Británia, Nemecko, Francúzsko) alebo celou skupinou menších.
Jednou z možností je opakovanie referend, ďalšou je otvorenie ústavy a pokus o nový kompromis. To by však bol pre úniu vážny problém, lebo štáty by zrejme prišli s rovnakými požiadavkami, aké sa im teraz nepodarilo presadiť.
Referendá
Kde budú referendá: Veľká Británia, Dánsko, Írsko, Luxembursko.
Kde by mohli byť: Holandsko, Belgicko, Španielsko, Taliansko, Česko, Slovinsko, Litva, Poľsko, Francúzsko.
Kde sa môžu skončiť neprijatím ústavy: Poľsko, Veľká Británia.
Nedá sa vylúčiť, že počet krajín, kde by ešte mohli byť referendá, bude stúpať. Rovnako ako počet tých, kde by sa mohli skončiť neprijatím ústavy.
Autor: JANA MIKUŠOVÁROMAN KRPELAN
