Šéfovia 25 členských krajín Európskej únie na rodinnej fotografii v Bruseli. FOTO - REUTERS
Lídri Európskej únie sa včera dlhé hodiny dohovárali na znení euroústavy. Dohoda sa rodila ťažko, ešte včera večer bolo všetko otvorené. Podľa posledných správ agentúry ČTK však speli k dohode. Ústava by mala zjednodušiť vzťahy v únii, jej fungovanie a zrozumiteľnosť, ale je veľmi otázne, či k tomu povedú kompromisné návrhy Írska, predsedníckej krajiny EÚ. Skôr naopak: systém poistiek, záchranných bŕzd a percentuálnych prepočtov vzťahy v únii skomplikuje.
Boj o percentá
Posledné hodiny vyjednávaní boli debatami o percentách, počítaní spojenectiev a spormi medzi malými a veľkými. Všetci opakovali, že chcú dohodu, a usilovali sa už írske návrhy, ktoré premiér Bertie Ahern sústavne opravoval, meniť čo najväčšmi vo svoj prospech.
Išlo hlavne o otázku hlasovania kvalifikovanou väčšinou: malé a stredné krajiny sa snažili zmierniť populačnú prevahu veľkých hráčov vhodnejším nastavením pomeru medzi počtom hlasujúcich krajín a počtom ich obyvateľov. 13 krajín z klubu rovnako zmýšľajúcich sa snažilo zmeniť návrh Írska, aby sa rozhodnutia prijímali v pomere 55 percent štátov: 65 percentá obyvateľov. Ako možný kompromis sa črtá formula, podľa ktorej sa rozhodnutie príjme, ak ho podporí 58 štátov - v týchto štátoch musí žiť dovedna 65 percent obyvateľov únie.
Anglo-francúzsky spor o predsedu komisie
Dohoda o šéfovi Európskej komisie sa počas minulej noci nezrodila. Napriek dlhým nočným rokovaniam a počítaniu hlasov potrebných na získanie kvalifikovanej väčšiny pre belgického premiéra Guya Verhofstadta a britského komisára pre vonkajšie vzťahy Chrisa Pattena musel Ahern konštatovať, že únia vhodného kandidáta na post šéfa exekutívy nenašla.
Podľa pozorovateľov neschopnosť dohodnúť sa, ktorú zosobnil spor francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraka s britským premiérom Tonym Blairom, neutvorila pred začiatkom včerajších rokovaní práve príjemnú atmosféru. Chirac odmietol podporiť Pattena, pretože sa Veľká Británia nezúčastňuje na zásadných európskych projektoch (euro, schengenský priestor).
Blair odmietol Verhofstadta pre jeho federalizmus. Po tomto rozkole bolo jasné, že rokovania budú ťažké, a zoznam kandidátov na predsednícke miesto sa rozširoval.
Včera sa k nemu lídri mali dostať až po komplikovanom boji o ústavu. V hre zostával portugalský premiér Barosso, komisár pre rozšírenie Verheugen, Brit Peter Sutherland, odchádzajúci šéf Európskeho parlamentu Pat Cox a opäť aj luxemburský premiér Jean Claude Juncker.
Čo sa dolaďovalo včera
* Komisia: od roku 2014 bude zložená z predsedu, európskeho ministra zahraničných vecí a komisárov tak, aby v komisii zasadali zástupcovia dvoch tretín členských štátov. Pri obsadzovaní postov sa uplatní rotačný systém. Do roku 2014 bude platiť zásada jeden štát - jeden komisár,
* hlasovanie kvalifikovanou väčšinou: Írsko navrhlo, aby od novembra 2009 boli potrebné na prijatie návrhov hlasy 55 percent štátov a 65 percent obyvateľov únie. Proti však musia hlasovať najmenej štyri štáty. V niektorých prípadoch (ak nejde o návrh komisie či ministra zahraničných vecí) bude však potrebný súhlas 72 percent členských štátov, ktoré musia reprezentovať najmenej 65 percent obyvateľov únie. Väčšina návrhov na hlasovanie však pochádza z komisie (z pohľadu Slovenska a menších štátov najspornejší bod),
* blokovanie: do roku 2014 sa dá použiť tzv. Ioanninský kompromis. Keď 40 percent štátov, v ktorých žije 30 percent obyvateľov spoločenstva, nebude chcieť prijať rozhodnutie, môžu návrh zablokovať. Nie však úplne, v "rozumnom čase" bude potrebné nájsť kompromis. Ak k nemu krajiny nedospejú, prijme sa rozhodnutie aj proti vôli týchto štátov,
* ďalšia poistka, ktorá umožní vyhnúť sa prijať návrhy, ktoré nevyhovujú národným štátom, je systém tzv. záchrannej brzdy. Bude sa zrejme využívať pri hlasovaniach o tých oblastiach, ktoré sa doteraz prijímali jednomyseľne. Ak má krajina pocit, že návrh je v rozpore s jej národnými záujmami, môže ho do štyroch mesiacov predložiť Európskej rade, ktorá návrh prepracuje alebo ho pozastaví. (mik)
Čo obsahuje ústava ?
novú funkciu "ministra zahraničných vecí" systém rotujúceho predsedníctva nahrádza funkcia prezidenta viac právomocí pre Európsky parlament možnosť vystúpiť z únie
Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Brusel
