neskôr schválil aj parlament. Prezident vo štvrtok definitívne odmietol občiansku výzvu, aby o presune centra krajiny zo Soulu rozhodlo referendum.

Nová metropola má vzniknúť, aby zmiernila koncentráciu moci a bohatstva v oblasti okolo Soulu, ktorý leží neďaleko hranice so Severnou Kóreou. V Soule a okolí žije viac ako 20 miliónov ľudí - teda takmer polovica populácie na asi dvanástich percentách územia.

Začiatkom júla má prezidentská kancelária oznámiť výsledky štúdie komisie, ktorá posudzuje štyri kandidátske regióny. Výstavba novej metropoly, projektovanej pre pol milióna ľudí, sa má začať v roku 2007 a potrvá vraj do roku 2030.

Názory na výstavbu novej metropoly, ktorá má vyrásť južne od Soulu, sa rôznia. Kritici upozorňujú na vysoké náklady vybudovania nového centra. Podľa vlády bude stáť 40 miliárd dolárov. Čo ak sa napokon podarí zjednotiť Kórejský polostrov do jedného štátu, pýtajú sa tiež. Potom by sa totiž spoločným hlavným mestom stal zrejme Soul, alebo by bola metropola umiestnená severne od Soulu, nie južne. Väčšina Juhokórejčanov by sa k téme chcela vyjadriť v referende. Vláda to však odmieta s tým, že diskusií už bolo dosť a teraz treba konať.

Južná Kórea nie je prvým štátom, ktorý sa rozhodol pre výber svojho hlavného mesta direktívnym spôsobom. Ottawu za metropolu Kanady vybrala po dlhých politických debatách kráľovná Viktória. Neprirodzeným spôsobom vznikali sídla vlád aj v prípade austrálskej Canberry, amerického Washingtonu, brazílskej Brasílie a nigérijskej Abuji.

(čtk, r)