Havarijný stav hradného múru v Trenčíne sa vplyvom daždivého počasia stále zhoršuje. Riziko zrútenia ďalšej časti opevnenia je reálne. FOTO - AUTOR
počasia sa na múre prehlbujú praskliny, problémom je aj spodná voda. Horná časť hradu nie je odvodnená a dažďová voda steká priamo k opevneniu.
"Veľa pršalo a múr je v takom stave, že statici a odborníci sa k múru ísť neodvážia. Preto zatiaľ stále nie je hotový ani inžiniersko-geologický prieskum, aby sme zistili, či je zrútenie reálne," hovorí riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová.
Zástupca riaditeľky krajského pamiatkového úradu Jozef Múdry dodáva, že k hradbám sa neodvážia už ani horolezci. Podľa statického posudku, ktorý po minuloročnom zrútení časti opevnenia vypracoval statik Jozef Závacký, sa pôvodná konštrukcia hradby už ani sanáciou zachrániť nedá. Absolútne nereálne je podľa štúdie ponechanie hradného múru v súčasnom stave. Riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne Eva Gazdíková si myslí, že ani v prípade zrútenia muriva obyvateľom podhradia nebezpečenstvo nehrozí. "Na múre sú natiahnuté laná, ktoré by priebeh zrútenia opevnenia riadili. Múr by sa zlomil v polovici a veľká časť by sa prevalila dozadu. Pod hradom máme natiahnuté aj siete a vybudované kovové zábrany," hovorí. Dodáva, že z historického pohľadu by to však bola nenahraditeľná škoda.
V súčasnosti existuje niekoľko variánt, ako s hradným múrom naložiť. Všetko však záležia najmä na financiách. Trenčianske múzeum má na tento rok z rozpočtu samosprávneho kraja, ktorý je vlastníkom hradu, na tento účel vyhradených len 2,5 milióna korún.
Podľa pracovníčky oddelenia kultúry Trenčianskeho samosprávneho kraja Marty Šajbidorovej by bolo najbezpečnejším riešením zvyšok hradného múru rozobrať. "Najprv musíme počkať na výsledky inžiniersko-architektonických a geologických štúdií, ktoré pre nás vypracovávajú dve vysoké školy," dodáva.
MICHAL PIŠKO
