Ak novela prejde, poslancov bude možné trestne stíhať bez súhlasu parlamentu a sudcov bez súhlasu Ústavného súdu. Parlament a súd by rozhodovali len o vzatí do väzby. Poslancom by zostala imunita iba pri hlasovaní a výrokoch v parlamente, sudcom pri ich rozhodovacej činnosti.
Predkladateľ návrhu, minister spravodlivosti Daniel Lipšic, hovorí, že základným princípom právneho štátu je rovnosť občanov pred štátom a "imunita určitej kategórie ústavných činiteľov tento princíp porušuje". Tvrdí, že taká široká poslanecká imunita nemá v iných krajinách, s výnimkou Česka, obdobu.
Predseda mandátového a imunitného výboru Ľubomír Lintner z ANO hovorí, že návrh novely je presne v súlade s uznesením parlamentu z marca minulého roku, ktorým zaviazal vládu zabezpečiť zúženie imunity. Uznesenie podporilo viac ako 90 poslancov, teda ústavná väčšina. Lintner predpokladá, že ak nezmenili názor, mal by návrh prejsť, ale je to otázka pre jednotlivé strany a poslancov.
Výhrady majú sudcovia. V pripomienkovom konaní ich prezentoval Najvyšší súd. Jeho podpredseda Juraj Majchrák povedal, že zmysel doterajšej imunity sudcu je v zabezpečení predovšetkým toho, "aby sa na základe nejakého vymysleného trestného stíhania sudca neodstavil od prípadu".
Rozšírenie právomocí NKÚ odôvodňuje Lipšic tým, že samosprávy narábajú so stále väčším balíkom peňazí, a preto je "adekvátne, aby hospodárenie s týmito verejnými financiami bolo pod verejnou kontrolou". Dnes môže NKÚ kontrolovať samosprávy len v tom, ako hospodária s peniazmi, ktoré majú od štátu na prenesený výkon štátnej správy.
Proti je Združenie miest a obcí Slovenska. Predseda Michal Sýkora tvrdil, že keby štát kontroloval hospodárenie s peniazmi, ktoré obce a mestá nedostali od neho, bolo by to v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv.
Novinkou po zmene ústavy má byť aj možnosť pre NKÚ kontrolovať hospodárenie právnických osôb s majetkovou účasťou štátu.
(rp)
