Paríž 20. novembra (TASR) - Slovensko by malo uskutočniť štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, aby umožnilo zrýchlenie hospodárskeho rastu a podporilo proces tvorby pracovných miest. Uvádza sa to v predbežnej verzii dokumentu s názvom OECD Economic Outlook, ktorý Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dnes zverejnila v Paríži.
Pri hodnotení slovenskej ekonomiky OECD konštatuje, že po dvoch rokoch poklesu došlo k oživeniu domáceho dopytu, ktorý sa výraznou mierou podpisuje pod rast HDP v tomto roku a pomáha ekonomike kompenzovať negatívny dopad spomalenia svetového hospodárstva. Organizácia predpokladá, že i v tomto roku bude SR charakterizovať významný prílev priamych zahraničných investícií, ale aj zväčšujúci sa deficit bežného účtu a stále vysoká nezamestnanosť na úrovni okolo 19 %.
Podľa OECD je dôležité, aby rozpočtový deficit v roku 2002 neprekročil 3,5 % HDP. Poukazuje na snahy vlády udržať tohtoročný schodok na úrovni do 4 % HDP znížením výdavkov o 1,5 % HDP a budúcoročný deficit v rozmedzí 3 až 3,5 %, tento cieľ sa však môže stať problematickým po nedávnom znížení dane z príjmu fyzických i právnických osôb. Za hrozbu pre verejné financie OECD tiež považuje proces vytvárania regionálnych samospráv, ktorý pravdepodobne zvýši verejné výdavky minimálne v najbližšom období. Ďalší tlak na verejné výdavky vytvára aj reforma systému dôchodkového zabezpečenia.
V oblasti bankového sektora OECD poukazuje na fakt, že "predaj štátnych bánk zahraničným investorom položil základy trhovo orientovaného finančného systému". Privatizácia v SR pokračuje predajom ďalších podnikov, najmä verejných monopolov, čo by spolu s prijatou regulačnou legislatívou malo ďalej zvyšovať ich efektívnosť. Podľa OECD však "bude potrebné zaviesť do praxe nedávne opatrenia zamerané na zlepšenie správy podnikov a reformu bankrotového systému", aby sa dosiahla maximálna efektívnosť reštrukturalizácie. Tieto reformy by potom mali byť súčasťou snahy o zlepšenie podnikateľského prostredia, čo by malo pomôcť vytvárať nové podniky a zamestnanosť ako aj zvyšovať prílev PZI.
I napriek zhoršeniu hospodárskeho vývoja v ostatných krajinách by SR mala v tomto roku zaznamenať rast HDP na úrovni 2,7 %, ktorý sa v roku 2002 zrýchli na 3,1 % a v roku 2003 až na 4,1 %. Inflácia meraná deflátorom HDP by mala v tomto roku dosiahnuť úroveň 5,4 %, 5,3 % v roku 2002 a o rok neskôr 5,5 %. Miera nezamestnanosti klesne z tohtoročných 19,1 % na 18,9 % v nasledujúcom roku a v roku 2003 na 18,4 %. Deficit bežného účtu platobnej bilancie by sa mal najmä pre rastúci dovoz a pokles dopytu u hlavných obchodných partnerov zvýšiť z tohtoročných 7,8 % HDP na 8,0 % HDP v roku 2002 a 8,4 % v roku 2003.
* 12 fra we nel
* * *
