BRATISLAVA - Slovenská televízia aj rozhlas tvrdia, že ako verejnoprávne médiá poskytovali pred eurovoľbami dostatok informácií a dodržiavali zákon. Kým však ony poskytli politickým stranám priestor iba na predvolebné šoty, Česká televízia vysielala divácky príťažlivejšie okrúhle stoly s lídrami kandidátok.
Práve takáto konfrontácia názorov môže divákom a poslucháčom pomôcť rozhodnúť sa pri voľbe. Svedčia o tom dva príklady debát v relácii TV Markíza Sito. Pred piatimi rokmi sa práve v nej podľa viacerých analytikov pripravila o svoju šancu prezidentská kandidátka Magda Vášáryová, nedávno bol divácky dojem z vystúpenia Eduarda Kukana tiež jednou z príčin jeho prehry.
"Volič si musí svoj názor konfrontovať, a to sa dá len v dialógu. Slovenská televízia, hoci dodržala zákon, mohla v tomto smere urobiť viac," hovorí o nevyužitej možnosti otvorených diskusií kandidátov bývalý šéf rozhlasovej rady Vladimír Talian.
Okrúhle stoly sú podľa Ivana Godárskeho z MEMO 98 "veľmi atraktívnou formou najmä pre voličov, ktorí nemajú o voľbách veľa informácií". Z vystúpení kandidátov sa môžu dozvedieť o programoch a postojoch oveľa viac a "hlavne bezprostredne, čo je základná výhoda v porovnaní s klasickými šotmi".
Člen manažmentu STV Branislav Záhradník namieta, že okrúhle stoly sa zbytočne fetišizujú a tvrdí, že mávajú nízku sledovanosť. "Oveľa účinnejšie sú krátke informácie v hlavnej spravodajskej relácii, ktorú sleduje viac ako 1,5 milióna ľudí denne. Takú sledovanosť nemá žiadny okrúhly stôl."
Záhradník sa okrem toho odvoláva na zákon, ktorý vraj okrúhle stoly obmedzuje na reklamný čas politických strán v kampani. Strany by si ho podľa Záhradníka museli zaplatiť a zmestiť sa v nich vyhradených piatich hodín celkového času.
STV síce mohla zorganizovať takéto okrúhle stoly bezplatne v rámci vlastnej relácie O päť minút dvanásť, lebo to zákon umožňuje, ale Záhradník tvrdí, že nebolo možné pozvať všetkých 17 kandidujúcich strán a "zachovať rovnocenný priestor každej z nich".
Godársky argumentuje, že STV mohla do tejto relácie pozvať napríklad len strany s preferenciami nad päť percent. Vysielateľ by sa tak "vyhol obvineniu z nevyváženosti". Pripúšťa, že zákon o eurovoľbách nie je formulovaný najlepšie, ale napriek nemu televízia aj rozhlas mohli urobiť viac.
Nemohli urobiť viac?
Vladimír Puchala, programový riaditeľ Slovenského rozhlasu: "Tu treba rozdeliť politickú reklamu, ktorá je jasne kvantifikovaná zákonom, a vysielanie spravodajských a publicistických relácií, ktoré sa nepovažujú za politickú reklamu, ak sú v súlade s programovou službou. V rámci spravodajstva a publicistiky sme venovali eurovoľbám viac priestoru v porovnaní napríklad s prezidentskými voľbami či referendom. Pritom účasť na prezidentských voľbách bola v prvom kole 48 %, na referende 36 percent."
Branislav Záhradník, člen manažmentu STV: "Isteže, STV môže robiť viac, ako jej ukladá zákon, ale len v tom prípade, ak ten zákon neporušuje. A to sme urobili. Nad rámec povinností zo zákona sme mali kompletný servis v spravodajstve, predstavovanie všetkých strán, v publicistike (O 5 minút 12 s lídrami politických strán 6. 6. 2004) a ďalšie. Okrem toho sme vyrobili a odvysielali 200 šotov motivačnej kampane z vlastnej iniciatívy, ako aj sme podporili vysielaním oficiálnu kampaň Európskeho parlamentu 60 šotmi."
