
Biskupi hovorili aj o vnútorných otázkach cirkvi. FOTO PRE SME – MIRO DIBÁK
SPIŠSKÁ KAPITULA – Včera sa v biskupskej rezidencii v obci Spišská Kapitula skončilo dvojdňové zasadnutie Konferencie biskupov Slovenska. Diskusiu o modeloch financovania cirkví na Slovensku uzavreli biskupi už na stretnutí s ministrom kultúry Milanom Kňažkom. „Tu sme už len dokreslili model, pre ktorý sme sa rozhodli,“ povedal predseda konferencie a spišský sídelný biskup Mons. František Tondra.
„Je to model, ktorý počíta s istým určeným počtom duchovných na základe počtu veriacich. Teraz treba bližšie stanoviť koeficienty na počet veriacich. Mali by sa odvíjať od množstva veriacich v cirkvi,“ povedal Tondra. Ukazuje sa, že práve tento model je voči malým cirkvám najtolerantnejší. „Katolíci ako väčšinová cirkev majú veriacich pohromade, kým malé cirkvi s menším počtom veriacich ich nemajú sústredené na jednom mieste. Aj tieto cirkvi, hoci ich je podstatne menej, majú právo na duchovného,“ hovorí generálny tajomník Konferencie biskupov Slovenska Marián Chovanec. Definitívne čísla, k akej cirkvi sa koľko ľudí hlási, by malo potvrdiť pripravované sčítanie ľudu.
V súčasnosti má rímskokatolícka cirkev na Slovensku približne 1874 kňazov, čo je v porovnaní s rokom 1948 málo, tvrdia biskupi. Iba v Trnavskej diecéze je neobsadených asi sto farností. Finančný príspevok štátu pre všetky registrované cirkvi v štáte sa pohybuje na úrovni 590 miliónov korún ročne. „Ideálne by bolo, keby nebola cirkev vôbec odkázaná na príspevok od štátu, ale nemáme vlastné finančné prostriedky. Niekedy boli zdrojom živobytia cirkvi pozemky a ich výnos bol pomerne veľký. Poľnohospodárstvo dnes zaostáva za priemyslom a pozemky, ktoré nám vrátili, nič nevynášajú. Cirkev nemá z majetku, ktorý vlastní, žiaden osoh, skôr naopak, má s ním výdavky,“ vysvetlil Tondra. (ddv)