Úspešní českí komunistickí kandidáti do Európskeho parlamentu Miloslav Ransdorf (vľavo) a Vladimír Remek so symbolom svojej strany čerešňami. FOTO - ČTK
Voľby v Česku, Maďarsku a Poľsku ako v Európe: priniesli porážku hlavných vládnych strán Česko: debakel sociálnych demokratov
Víťazom českých eurovolieb sa podľa predpokladov stala opozičná pravicová ODS s 30,04 percenta hlasov a ziskom deviatich z 24 českých mandátov do Európskeho parlamentu. Vďaka nízkej účasti a disciplinovaným voličom skončili na druhom mieste komunisti s 20,26 percenta a šiestimi mandátmi.
Najsilnejšie vládna strana, sociálni demokrati (ČSSD) skončili až piati. Získali 8,78 percenta hlasov, čo znamenalo dva mandáty. Predbehli ich aj koaliční ľudovci s 9,57 percent hlasov a dvoma mandátmi.
Prekvapivý úspech dosiahli nové mimoparlamentné zoskupenia s nejasným politickým profilom, ale známymi osobnosťami na čele. Tretím v poradí sa s stalo Združenie nezávislých kandidátov - Európski demokrati, vedené bývalým ministrom zahraničných vecí Josefom Zieleniecom, ktoré získalo tri mandáty. Do EP zasadne aj bývalý šéf televízie Nova Vladimír Železný, ktorého nezávislí získali dva mandáty.
Vládna ČSSD dosiahla horší výsledok, než predpokladali aj najpesimistickejšie odhady. Ešte pred voľbami predstavitelia sociálnej demokracie tvrdili, že by považovali za neúspech, keby získali len štyri mandáty. Napokon dostali polovicu minima. Tretia vládna strana, liberálna Únia slobody nezískala ani dve percentá hlasov. Osud vlády premiéra Vladimíra Špidlu sa po voľbách zdá spečatený. Otázkou zostáva, kedy sa rozpadne a kedy budú v Čechách predčasné voľby. ODS už oznámila, že navrhne v parlamente hlasovanie o dôvere vlády, ak tak kabinet neurobí sám.
Maďarsko: mierna prehra vlády
Voľby v Maďarsku priniesli podľa očakávania víťazstvo opozičného Fideszu, ktorý získal 47,40 percenta hlasov a 12 z 24 maďarských mandátov. Porazená vládna socialistická strana (MSZP) získala len 34,31 percenta a deväť mandátov. Určitým prekvapením bol úspech menších parlamentných strán. Vládni liberáli získali dva mandáty a opozičná konzervatívna MDF jeden mandát napriek tomu, že sa podľa predpovedí do parlamentu nemala dostať.
Obe hlavné strany sú teraz zaujaté interpretáciou volieb podľa toho, ako im to vyhovuje. MSZP sa bráni tým, že porážka vlády nebola taká tragická, ako to v Európe pri týchto príležitostiach býva zvykom. "Fidesz pred voľbami tvrdil, že kto nepôjde hlasovať, bude hlasovať za MSZP," pripomenul premiér Péter Medgyessy. V dôsledku pomerne nízkej účasti 38,47 sa podľa neho dá spochybniť tvrdenie Fideszu, že by voľby boli referendom proti vládnej politike..
"Ak by sa výsledky prepočítali na domáce pomery, mali by sme v parlamente dvojtretinovú väčšinu," tvrdí, naopak, líder opozície Viktor Orbán s odkazom na čiastočne väčšinový maďarský volebný systém. Výsledok volieb je pre vládu každopádne vážnym varovaním. Môže priniesť posilnenie ľavého krídla MSZP a tým aj odklad dôležitých reforiem. Pomerne tesný výsledok však nevyvolá pád vlády ani súčasného premiéra.
Poľsko: porážka vlády na celej čiare
Víťazom eurovolieb sa v Poľsku stala opozičná Občianska platforma, ktorá získala 23,5 percenta hlasov. Na druhej priečke sa prekvapivo namiesto populistickej Sebaobrany umiestnila protieurópska Liga poľských rodín s 16,5 percenta. Pomohla jej v tom 20,4-percentná účasť.
Tretia skončila pravicová strana Právo a spravodlivosť a až štvrtá bola Sebaobrana s 11,5 percenta. Strana vedená Andrzejom Lepperom, ktorá okrem iného sľúbila znovu otvoriť prístupovú zmluvu s úniou. Pre Leppera to musí byť sklamanie, bol považovaný za jedného z favoritov volieb. Päťdesiatštyri mandátov v Európskom parlamente si rozdelí až osem poľských strán. Oficiálne výsledky a mená jednotlivých poslancov zverejnia dnes.
"Je tu šanca, že Občianska platforma vyhrá budúce parlamentné voľby," oslavoval víťazstvo svojej strany jej predák a možno aj budúci poľský premiér Jan Rokita. Radikálnejší bol Roman Giertych z Ligy poľských rodín: "Po parlamentných voľbách prevrátime stôl a začneme stavať štvrtú Poľskú republiku." Tretia sa počíta od demokratických zmien v roku 1989.
Po volebnej prestávke sa poľskí politici začnú opäť zaoberať otázkou, či budú predčasné voľby. Prezidentom opäť navrhnutý premiér Marek Belka dnes ohlási, kedy druhý raz predstúpi pred parlament, aby získal jeho podporu. Ak sa mu to nepodarí, mohli by byť v Poľsku predčasné voľby už v auguste.
Autor: TOMASZ GRABIŃSKI pre SMEPETER MORVAY
