Čo je pre vás prvou správou eurovolieb?
Že voliči sú krajne nespokojní.
To je dôsledok nízkej účasti?
Áno, je to posolstvo pre politikov.
Čo všetko malo teda vplyv na účasť?
Spojili sa tam rôzne faktory okrem tých všeobecne platných pre väčšinu pristupujúcich krajín do únie - ako isté vytriezvenie z Európskej únie, sa na Slovensku k tomu pridružila vnútropolitická dezilúzia. Veď ani opozícia neuspela.
Vládne strany sú spokojné. Môžu sa označiť za víťazov volieb?
Pri 17-percentnej účasti je to veľmi falošná interpretácia. Stále sa znižujúca účasť na hlasovaniach je trend. Pri takých nízkych účastiach je v budúcnosti možné, že akákoľvek nespokojnosť sa môže ventilovať cez subjekt, ktorý má extrémisticko-populistický charakter. Niektorým vládnym politikom relatívne dobré výsledky akoby zaslepovali oči.
Môže sa im to teda vypomstiť v riadnych parlamentných voľbách?
Nie je jasné, aké skupiny prídu voliť. Klesajúci trend účasti spôsobuje, že hlas tých, čo prídu voliť, je oveľa závažnejší ako realita. Naznačil som už, že prieskumy akoby dnes boli reprezentatívnejšie ako samotné voľby, pretože prieskumy zachytávajú širšie spektrum ľudí. Pokles účasti bude pokračovať aj v parlamentných voľbách, ale nemalo by to byť až také extrémne ako teraz.
Bolo by riešením zaviesť povinné hlasovanie?
Asi nie, ale určite by to prinieslo výsledky, ktoré by presnejšie odrážali skutočné postoje obyvateľov.
Dá sa povedať, kto všetko je zodpovedný za to, že k urnám prišlo tak málo ľudí?
Všetky politické strany, pretože spoločne prispievajú k zneuctievaniu inštitútov demokracie, keď raz vyzývajú voliť, raz nevoliť, alebo aj tým, že vytvárajú neprehľadnú situáciu v parlamente. Je to obraz biedy slovenskej politiky, a to platí všeobecne pre koalíciu i opozíciu.
Politici nevedeli ľuďom vysvetliť význam eurovolieb a neoslovili ich vážnou témou?
Nevedeli a skôr si myslím, že ani nechceli. Pre niektoré strany je nízka účasť zaujímavá, lebo takto dosiahnu lepšie výsledky ako pri vyššej účasti.
Myslíte si, že ľuďom stačilo, že Slovensko je v Európskej únii a ostatné už nechávajú na politikov?
Do istej miery rezignovali na snahy aktívne ovplyvňovať európsku politiku, ale to nie je najdôležitejšie. Ľudia predovšetkým rezignovali na možnosť ovplyvňovať domácu politiku. Ani opozícia, ani koalícia neponúkali riešenia, ktoré by ľudí dokázali osloviť.
Do europarlamentu sa nedostali ani ANO a KSS. Prečo?
Počkal by som s hodnotením, pretože pri 17-percentnej účasti a pri eurovoľbách existuje riziko, že to hlasovanie nemusí byť proporčné s hlasovaním do domáceho parlamentu. Práve v čase eurovolieb sme v teréne mali štandardný výskum a zisťovali sme preferencie pre parlamentné voľby. Bude zaujímavé porovnať to s výsledkami eurovolieb.
Ako zvládli volebnú kampaň verejnoprávne médiá?
Novému vedeniu STV sa podarilo vyriešiť ekonomické záležitosti, čo je zaujímavé. To nestačí. STV v dnešnej podobe asi neponúka verejnosti dostatočné služby práve v tých oblastiach a časoch, keď by to bolo potrebné a nedá sa to nechať len na súkromné médiá a platenú reklamu. STV, ale aj rozhlas urobili rovnako málo ako politické strany.
