Oficiálnou reakciou Európskej komisie a Európskeho parlamentu bolo "veľké sklamanie". Aj minister zahraničia Eduard Kukan včera pre TASR vyhlásil, že Slovensko sa mimoriadne nízkou účasťou zle zapísalo do povedomia ostatných členských krajín. Musel viacerým kolegom vysvetľovať príčiny.
Naopak, premiér Dzurinda včera tvrdil, že reakcie zo zahraničia boli "veľmi milé, veľmi ľudské a pekné, kde mi blahoželali moji priatelia a partneri k tomuto skvelému víťazstvu". Na nízku volebnú účasť sa premiéra zatiaľ nikto nepýtal.
Slovenský eurokomisár Ján Figeľ napriek tomu predpokladá, že "nejaký čas bude tento fenomén v európskych inštitúciách citovaný a analyzovaný".
Slovenskí voliči európskych politikov nepríjemne zaskočili. "Vážime si, že počas referenda prebehla efektívna mobilizácia voličov pri otázke vstupu. Preto pre nás bolo veľmi nepríjemným prekvapením, že niečo podobné sa nepodarilo zorganizovať pri voľbách," povedal hovorca Európskeho parlamentu David Harley.
Podľa francúzskeho politológa Jacqua Rupnika je prekvapenie o to väčšie, pretože od "krajiny, ktorá pred 15 rokmi žila v neslobode, čakali väčší záujem hlasovať v demokratických voľbách v celoeurópskom meradle".
Zahraniční pozorovatelia sa zhodujú, že celá môže situácia nepríjemne zhoršiť imidž Slovenska v Európe. "Súťaž o najnižšiu účasť vyhrali jasne Slováci. Toto smutné víťazstvo je vlastne prvým krokom Slovenska v únii a vždy bude spájané so vstupom," hovorí Rupnik.
"Samozrejme, taká nízka účasť vytvorí dojem, že Slovákov únia nezaujíma," dodáva Karen Henderson, profesorka politológie na britskej Leicester Univerzity a špecialistka na strednú a východnú Európu. "Najviac to mrzí samotný Európsky parlament, ktorý potrebuje vysokú účasť, aby mal čím podložiť svoje snahy na získanie väčších právomocí a vplyvu." Podľa Hendersonovej by mali teraz slovenskí zástupcovia v únii zdôrazniť, že ľudia nevolili žiadnych komunistov, nacionalistov či euroskeptikov.
