u Írov suverénne zvíťazil. Proti vládnemu návrhu bolo len necelých 21 percent Írov.
V Írsku doteraz platilo, že na občianstvo má nárok každý, kto sa narodí na ostrove, teda aj v jeho britskej časti. To umožnilo získať právo pobytu aj mnohým rodičom, ktorým sa pri čakaní na írsky azyl narodili deti. Ani jeden štát v Európskej únii neponúkal také veľkorysé podmienky. Je to medzera v zákone, opakovala vláda, ktorá sa dostala do sporu s organizáciami na ochranu ľudských práv. Írske súdy už v minulosti rozhodli, že neírski rodičia írskeho občana nemajú automaticky právo na pobyt v ostrovnej republike.
Očakáva sa, že vláda veľmi skoro predloží v parlamente nový návrh zákona o občianstve, ktorý by mal zákonodarným zborom prejsť bez väčších problémov. Vláda teraz navrhuje, aby občianstvo získavali len tí novorodenci, u ktorých bude aspoň jeden z rodičov írsky občan.
Právna zásada automatického občianstva pre každého novorodenca narodeného na území štátu sa stáročia používala najmä v anglosaských krajinách v časoch, keď panovníci potrebovali čo najviac vojakov. V súčasnosti, keď sa vyspelé krajiny často bránia prisťahovalectvu, je takýto princíp na obtiaž.
Írsko bolo veľmi dlho krajinou, v ktorej žili takmer výhradne Íri. V poslednom desaťročí sa s výrazným ekonomickým vzostupom začalo meniť aj zloženie obyvateľstva. Krajina, z ktorej zvykli ľudia cestovať za lepším životom, (predovšetkým do Spojených štátov a Austrálie), sa stala lákavou aj pre svoj liberálny zákon o občianstve. Nebolo výnimkou, že vysoko gravidné matky prichádzali do Írska na poslednú chvíľu porodiť dieťa, aby mu tak zabezpečili občianstvo členskej krajiny Európskej únie. Dnes je už hlavné mesto Dublin multietnickou metropolou a zákon o občianstve rozpútal živú debatu o národnej identite a rasizme.
(mch, čtk)
