V Belgicku včera rozhodovali aj o osude premiéra Guya Verhofstadta, ktorý včera odvolil spolu so svojou manželkou Dominique.

FOTO - TASR/AP

Páni si zobrali kravaty a pre chladné ráno aj sveter pod sako. Dámy vytiahli tmavomodré kostýmy a páni im ponúkli rameno. Cestou naspäť si kúpia v pekárni chrumkavé croissanty, alebo sa zastavia v bistre Montmartre na capuccino. Všetky krčmy sú otvorené.

Sto rokov stará škola je postavená ako obdĺžnikový zastrešený dvor s triedami dookola; vyzerá ako secesná stanica z obrazov belgického surrealistu Paula Delvauxa. Pred triedami sa ľudia zaraďujú podľa čísla uvedeného na predvolaní. Ešte si posledný raz môžu skontrolovať, ktoré strany voliť - frankofónne aj flámske, v obidvoch jazykoch.

Hlavné sú však voľby regionálne. Má to logiku, s pribúdajúcimi právomocami regiónov a úbytkom kompetencií federálnej vlády. Európsky parlament sa s nimi akosi zvezie. Väčšina ľudí hlasuje pre rovnaké strany v oboch prípadoch. "Keď ide o Európu, je to ako z blata do kaluže," vysvetľuje šedivá pani De Konincková, zamestnaním kvetinárka. "S výnimkou Flámskeho bloku sú u nás všetky strany pre Európu. A tu, v Ixelles, blok nikto nevolí."

Cudzinec z Európskej únie, ktorý hlasuje iba v eurovoľbách, trocha komplikuje život volebnej komisie. Musí v pravidlách nájsť, ako v takom prípade postupovať. Potom už to ide ako po masle - za plentou sa čipová karta nabitá menom voliča zasunie do počítača, citlivou ceruzkou sa na obrazovku ťukne na jazyk, stranu, prípadne preferencie v jej rámci. Trvá to pár sekúnd. Vzrušenie vnášajú do školy dvaja mládenci, ktorí prišli voliť na skateboardoch - policajt ich vľúdne, ale dôrazne napomína.

Rad narastá. "Povinné voľby by sa mali zaviesť všade. Keď je demokracia v nebezpečenstve, je potrebné jej pomôcť - ja som za, aby sa ľudia k demokracii trocha nútili," mudruje pán De Vlieger, finančný úradník vo výslužbe.

Jeho manželka, bývalá učiteľka, súhlasí a hneď to popisuje na vlastnom príklade. "Keby to nebolo povinné, tak by ma sem nedostali ani heverom."

Hlasovanie sa vo všeobecnosti bralo ako skúška súčasnej federálnej vlády, "fialovej koalície" štyroch strán flámskych a valónskych liberálov a socialistov. Najväčšia pozornosť sa sústreďovala na Flámsko, kde nie sú vyhliadky flámskych liberálov premiéra Guya Verhofstadta vôbec ružové. Paradoxne práve v najbohatšej časti krajiny hrozia najväčšie otrasy, na rozdiel od Valónska a Bruselu, kde by mala doterajšia koalícia prežiť. Špekulácie o možných vplyvoch volieb na celoštátnu politiku živí aj možná Verhofstadtova kandidatúra na úrad šéfa Európskej komisie.

Autor: KAREL BARTÁK, čtk, Brusel