sťou. Obhospodaruje polovicu lesov na území Slovenska a majetok za desiatky miliárd korún. Zamestnáva tisícky ľudí a obchoduje so stovkami firiem.
Minulá vláda spravila chabý pokus, ako zastaviť nekontrolovateľné finančné úniky a vytvorila firmu - štátny podnik Lesy SR. Postupne sa však ukázalo, že ani keď sú štátne lesy v jednej firme, nedokážu samostatne prežiť. Hoci inde v Európe sú lesy zdrojom štátnych príjmov, na Slovensku potrebovali štátne dotácie. Jednou z príčin boli podvody pri vývoze dreva, z ktorých časť polícia odhalila.
Súčasná vláda sa rozhodla problém naozaj vyriešiť a predsavzala si dôslednú reštrukturalizáciu. Zodpovednosť za ňu prevzal KAROL VINŠ, ktorý už je viac ako rok šéfom štátnych lesov.
Lenže na reštrukturalizáciu neexistuje jeden názor. Proti Vinšovi stoja napríklad spracovatelia dreva alebo priekupníci. Jeho protivníkom je aj štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ján Golian, ktorý vôbec svoju nespokojnosť neskrýva. "Pán minister sa asi príliš zahľadel do generálneho riaditeľa Vinša a nechce vidieť závažné chyby, ktorých sa v operatívnom riadení dopustil," vyhlásil nedávno Golian.
S riaditeľom Lesov SR KAROLOM VINŠOM sme hovorili o budúcnosti lesov na Slovensku, o transformácii firmy i jeho protivníkoch.
Budeme mať štátne, alebo súkromné lesy?
Programové vyhlásenie vlády je pripravené tak, že lesný pôdny fond zostáva v majetku štátu a štátna akciová spoločnosť je splnomocnená hospodáriť na tomto lesnom fonde. Žiadna iná alternatíva nie je pripravená.
Kto teda bude po vzniku akciovej spoločnosti vlastniť slovenské štátne lesy. Čo bude vlastniť akciová spoločnosť?
Všetko, čo majú lesy dnes. S výnimkou lesného pôdneho fondu, ktorý zostane majetkom štátu aj naďalej. Ten bude zaúčtovaný do bilancie ministerstva. Všetok ďalší majetok po jeho vydokladovaní prejde do akciovej spoločnosti.
O aký majetok ide?
Majetok, ktorým podnik disponuje, je vo veľmi neštandardnom stave. Dve rozhodujúce položky - 35 miliárd lesného pôdneho fondu a takmer 9 miliárd hmotného investičného majetku sa nachádzajú dokladovo-účtovne a evidenčne v takom stave, že nám audítor odmietol dať vlani auditorský výrok. My však nie sme Enron, sme opak Enronu - firma, ktorá keď spraví mimoriadnu inventúru svojich nehnuteľností, tak nájde 220 nehnuteľností, ktoré neboli v účtovníctve, ale fyzicky existujú.
Ako je to možné?
Všetky štátne podniky, ktoré prechádzali transformáciou, boli v takomto stave. Lesáci mali právo čokoľvek, kdekoľvek na lesnom pôde postaviť, ale nikdy to nevysporiadali, neskolaudovali. Teraz je to brzdou transformácii. Máme takmer 5-tisíc nehnuteľností a z nich 1 700 nevysporiadaných. To je niečo, na čo sa súdruhovia predtým, a aj kapitalisti neskôr vykašľali. Plus máme zo 700-tisíc hektárov štátnych kmeňových lesov, 280-tisíc hektárov nevysporiadaných.
Kritici transformácie lesov sa obávajú ich skrytej privatizácie. Majú dôvod?
Čo je to skrytá privatizácia? Keď vznikali rakúske štátny lesy, získali do svojho majetku reálne 50-tisíc hektárov pôdy. V osobitnom zákone dostali možnosť s pôdou obchodovať, ale len s takým cieľom, že ak majú niekde dva hektáre lesa a sto kilometrov okolo nič, tak náklady na obhospodarovanie tých dvoch hektárov sú také obrovské, že vlastne sa im neoplatí vlastniť ich a radšej ich predajú. Za peniaze kúpia dva hektáre niekde inde, kde majú okolo svoj les. Túto možnosť by sme mali radi v zákone tiež.
Chcete, aby vám zákon povolil predávať lesný majetok?
Zatiaľ v návrhu zákona takáto možnosť nie je. Ale považujeme ju za pragmatickú a potrebnú. Uvedomte si, ako lesy vznikali - štátne lesy obhospodarovali dva milióny hektárov na celom Slovensku a v priebehu reštitúcií od roku 1992 vydali takmer 800-tisíc hektárov. To znamená, že vznikli regióny, kde nemáme žiadny les. Lesníci sa odtiaľ zdvihli a odišli. Majetok, ktorý tam zostal, je dlhodobo nepotrebný a nepoužívaný. Chceme teda vymeniť rozpadnuté nehnuteľnosti za informačný systém, za technické vybavenie pre našich ľudí.
Obavy sa však netýkajú nehnuteľností alebo budov, ale lesov.
To je politické rozhodnutie. Keď sa republika rozhodne privatizovať, tak nech to sprivatizuje. Ale to nie je úlohou výkonného manažmentu podniku. Našou úlohou je zreštrukturalizovať firmu a zabezpečiť využívanie zdrojov, ktoré sú nám zverené do starostlivosti.
A čo je cieľom transformácie na akciovú spoločnosť?
Sme poslední v republike, ktorí takýmito zmenami prechádzajú. Chceme z toho spraviť štandarnú firmu, ktorá by sa správala, ako je zvykom pre európske firmy. Pre nás transformácia na akciovú spoločnosť nie je cieľom, ide o reštrukturalizačný proces a transformácia je až zavŕšením druhej etapy tohto procesu. Ide o zmeny vo firme, zoštíhlenie, určenie cieľov a stratégií.
Koľko bude transformácia stáť?
Najbližšie štyri roky 1,66 miliardy korún. Z toho je 340 miliónov odstupné, 150 miliónov informačný systém a miliarda rozvojové projekty.
Kto to zaplatí?
Vláda povedala, že nechce dávať peniaze do lesného hospodárstva, a tak celý projekt musí byť vlastne financovaný vlastnými zdrojmi. A my iné zdroje ako zdroje z reštrukturalizácie majetku nemáme. To znamená, že plánovaných 1,66 miliardy na najbližšie roky, bude kryté 1,4 miliardy z majetku a 223 miliónmi z vlastného hospodárskeho výsledku.
Koľko ľudí príde o prácu?
V priebehu najbližších štyroch rokov chceme znížiť počet pracovníkov o 3622. Projekt je pripravený a vytvára istotu pre zvyšných 3000 ľudí, ktorí vo firme zostanú pracovať. Ale mnohí z tých prepustených sa aj ďalej budú môcť živiť prácou pre les.
Ako vaši dodávatelia?
Štátne lesy nerovnomerne uvoľňovali ľudí do vonkajšieho prostredia. Odchádzali poväčšine výrobní robotníci - drevorubači, koníky, traktory, nejaké špeciálne technológie. A z nich sa stali živnostníci, naďalej žijú z lesa a poskytujú služby štátnemu podniku. My máme viac ako 90 percent drevorubačov externých. Väčšinou sú to naši bývalí zamestnanci - kúpili pílu, prenajali koňa alebo traktor a robia pre nás ďalej.
Je to takto lacnejšie?
Predstavte si chlapa, ktorý chodí na štátnom traktore, kradne naftu, súčiastky, horár ho naháňa do roboty. V momente, keď mu traktor prenajmete, môže kradnúť naftu už len sám sebe, a ráno o siedmej sa pýta do roboty, lebo vie, že dostane prefaktúrované len to, čo naozaj urobí. Len tento obyčajný prechod je efektívnejší o desať, dvanásť percent. Dnes ide o to, aby sa z týchto drobných živnostníkov, zamestnávaných na základe ročných zmlúv, vytvorili reálne podnikateľské subjekty. Budú mať finančné toky, garanciu výkonov pre banky, pripravujeme im šablónu, pomocou ktorou si budú môcť siahnuť na zdroje EÚ na obnovu strojov a zariadení.
A budú lesy schopné prežiť bez dotácií a bez vytvárania straty?
Reštrukturalizované lesy by chceli mať v roku 2006 100 miliónov zisku a v roku 2007 151 miliónov korún zisku. K tomu budeme kryť ešte verejnoprospešné náklady vo výške 250 a 285 miliónov korún. Hospodársky výsledok bude súčtom týchto čísiel.
Lesy boli formálne ziskové aj v minulosti.
Štátny podnik od roku 2000 v podstate umelo vykazoval plusový hospodársky výsledok vo výške pár miliónov korún. Vnútri bola však skrytá strata, v roku 2002 v podstate už dokázali dostať firmu do čiernych čísel len tým, že "aktivovali" semenáčky a sadenice za 200 miliónov korún. Už len pomocou tejto umelej účtovnej operácie formálne vykázali niekoľko miliónov zisku. Je pravda, že postupne klesali dotácie na financovanie prevádzkovej činnosti. Ale firma nedokázala fungovať. Po vlaňajšom upratovaní, podobnom, aké sa dialo v bankách, sme museli použiť 630 miliónov korún na odpísanie starých pohľadávok, nepotrebného majetku a uviaznutých investícií.
Okrem toho majú lesy na krku aj podvodné vykazovanie kvality dreva pri exporte.
Podnet na akciu vlakov dalo ministerstvo. Bola to zrejme len zhoda okolností. Myslím, že sledovali nejakú partiu, tri-štyri vagóny, no a potom, keď poslali kontrolu a prešli tri vlaky, tak vlastne zastavili polovicu, a to zobrali len to, čo bolo na prvý pohľad vidieť. Ale to je zodpovednosť konkrétnych ľudí. Keď môj skladník predáva kvalitné drevo a napíše do papierov menej kvalitné, tak je to protizákonné alebo protifiremné konanie jedného človeka. Je to prešľap, ale nie stratégia firmy. Nekorektne sa správa konkrétny človek. My musíme vytvoriť mechanizmus na to, aby sa naši ľudia správali tak, ako to chceme.
Ako ho tvoríte?
Odstrihol som väčšinu priekupníckych firiem - slovenských aj zahraničných. Naším cieľom je spolupracovať s koncovými odberateľmi zo spracovateľského priemyslu, teda s celulózkami. Nechceme odbytovať. ale obchodovať. Vlani sme vytvorili štruktúru manažérov, ktorí sa starajú o 36 najvýznamnejších odberateľov a volíme normálny klientsky prístup.
Budete vymieňať svojich obchodných partnerov?
Nechceme obchodovať so stovkami drobných, ale chceme si vybrať silného partnera, firmu, ktorá má nejakú históriu a funguje normálnym spôsobom. Toto mnohých poburuje. Dnes najviac kričia ľudia, ktorí nechali desiatky miliónov korún dlžôb voči štátnym lesom. Sú to stále tie isté tváre, len v iných firmách.
Tým myslíte aj štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Goliana?
Golian je len politický reprezentant týchto kruhov. Ale sú tam iní ľudia, ktorí dostávajú aj bohatý priestor v médiách. Sú to ľudia, ktorí vlastnili firmy v čase, keď nechali dlžoby a robili umelé operácie, aby sa zbavili záväzkov. Teraz sa boja, pretože tak ako v banke, keď raz čosi nevrátite, tak ťažko dostanete zase príležitosť.
V čom spočívajú rozpory medzi vami a Golianom?
Na ministerstve funguje ako štátny tajomník, pod ktorého patria lesy, ale reprezentuje záujmy drevárov. Či je to takto dobre, na to musí odpovedať niekto iný. Mojím hlavným partnerom je minister, a myslím si, že v týchto veciach dokáže byť neutrálnejší a profesionálnejší. A nezastupuje drevárov.
Cítili ste politické tlaky pri tvorbe transformačnej stratégie a obsadzovaní postov?
Politika ma nezaujíma. Som manažér a ľudí si nehľadám podľa politickej príslušnosti. Máte dve možnosti - buď dostanete zoznam riaditeľov závodov podľa politickej kandidatúry, alebo spravíte to, čo ja - že po šiestich týždňoch máte 211 ľudí prihlásených do výberového konania na riaditeľov závodov. Z nich sme si vybrali 26.
Dostali ste teda zoznam vhodných ľudí?
Taký zoznam funguje vo všetkých štátnych podnikoch na začiatku. Ja som to neakceptoval a snažil som sa vybrať tých najlepších ľudí.
Ako sa zmení hospodárenie s drevom, kto bude určovať množstvo ťažby?
Lesy sú veľmi prísne organizované a riadené. Každý vlastník má presne predpísané na každý kúsok lesa, čo môže spraviť a čo musí spraviť. Hospodári sa princípom trvalo udržateľného hospodárenia tak, že udržujeme lesy v aktívnom živote a ukončujeme život stromu po uplynutí rubnej doby. Keď niekedy počujete, že les sa vychováva sekerou, tak to znamená, že zabezpečujete trvalo udržateľný rozvoj. A tak sa hospodári na Slovensku.
A vonku?
Slovenský lesný zákon je veľmi konzervatívny a prísne vymedzuje lesníkovi, čo má robiť. V Európe sú pravidlá hry voľnejšie. Dávajú väčší priestor vlastníkovi lesa rozhodnúť o podrobnostiach života lesa. Môžete si liberálnejšie zvoliť, či chcete mať na danom území 100 alebo len 50 stromov. Podobne ako na mrkvovom záhone - buď budete vyberať mladé tenučké mrkvy, alebo budete pretrhávať tenké a pestovať len hrubé mrkvy. Faktom je, že ekonomický pohľad do lesa je v Európe silnejší ako u nás a prejavuje sa to tak, že počas života lesa sa z neho vyberie viac. Vyberajú sa tenšie stromy.
Môže to zmeniť výzor lesov?
Nie. Na Slovensku v polovici 18. storočia, v prvej etape priemyselnej revolúcie, keď neexistovalo drevené uhlie, boli lesy prakticky vyklčované. Teraz 99 percent toho, čo vidíme okolo nás, je umelý les. To, čo my dnes chránime a považujeme za prírodu, je umelé prostredie, ktoré vypestoval človek. Les je na Slovensku hospodárska kategória a treba chrániť to, čo je cenné. Dnes 37 percent všetkých lesov na Slovensku má iné určenie ako hospodárske. Zvyšné dve tretiny sa môžu využívať.
Nie je rizikom liberalizácie zákonov, že slovenské lesy stratia svoju rôznorodosť?
Nie. Štátu zostane lesný hospodársky plán, čo je nástroj ako to ovplyvňovať. Existuje štruktúra, ktorá funguje, od obvodných lesných úradov až po ministerstvo, ktorá je veľmi prísna.
Ako to zmení trh s drevom?
Bude vznikať priestor na ponuku inej štruktúry dreva a tá bude generovať príchod iných investorov a iných spracovateľov, ktorí budú robiť iné produkty ako doteraz. Dnes z dobrého slovenského dreva z 90 percent produkujeme chlpaté stravebné mokré rezivo, ktoré vyvážame na spracovanie do zahraničia. My chceme, aby z toho dobrého dreva bol nábytok.
Drevospracujúci priemysel určite zaujíma, ako si budete vyberať obchodných partnerov.
Keď budeme obchodovať s tisíckami drobných firiem, ktoré mi korumpujú ľudí po skladoch, s rakúskymi priekupníkmi, ktorí tiež korumpujú, tak budem len konzervovať systém. Chcem procesne riadený model firmy spolu s informačným systémom. Odkedy som nastúpil, tak cez moju kanceláriu už prešli všetci významní aj potenciálni partneri. A mnohí zo zahraničia mi hovorili, že tu predtým nemali s kým rokovať. Predtým tu sedeli ľudia, ktorí mali úplne iné priority - trochu poľovali, trochu kšeftovali s drevom, a vôbec sa na firmu nepozerali ako na firmu, ktorá pôsobí na trhu.
Autor: Juraj JavorskýINGRID DROZDÍKOVÁ
