Čas zostal na chvíľu stáť, keď vydesená postava v okuliaroch s kosteným rámom vyliezla na hodiny a sledovaná stovkami pohľadov kŕčovito sa držala obrovitej ručičky vysoko nad ulicami veľkomesta. Scéna je z filmu Safety Last (O poschodie vyššie) z roku 1923. Muž visiaci na ručičke je Harold Lloyd (1893–1971), posledný z veľkej trojky filmových komikov nemej éry, spolu s Chaplinom a Keatonom. Vo svojej dobe bol Lloyd nemenej úspešný, ba ešte úspešnejší ako títo dvaja.

Začínal s režisérom Haroldom Roachom v roku 1914 a urobil si meno v krátkych zúrivých groteskách. V nich sa začínala etablovať postava Lonesama Luka – Osamelého Luka, ktorá bola spočiatku pomerne okatou imitáciou Chaplinovej figúrky noblesného bezdomovca. Koncom roku 1917 sa Lloyd a jeho režisér Roach rozhodli pre zásadný zvrat. Prišli s novým typom hrdinu, snaživým mladým človiečikom v okuliaroch, ktorý si zakaždým takmer zlámal väzy, ale aj tak sa na konci scény vždy veselo usmieval. Mladíček, ktorý vyzeral ako bankový úradník, najobyčajnejší z obyčajných, sa ocital v jednej krkolomnej situácii za druhou a publiku z nich vstávali vlasy dupkom ako v slávnej scéne s hodinami zo Safety Last.

Okolo roku 1919 bol najmilovanejšou postavou Hollywoodu. V tom istom roku Lloyda stihla pri nakrúcaní škaredá nehoda, ktorá takmer ukončila jeho sľubne rozbehnutú kariéru. Keď pózoval pre reklamné snímky na film Haunted Spoons, držal v ruke propánovú bombu, bezpečný „tichý“ typ, aké sa používali na nakrúcanie komédií. Bomba však vybuchla a odtrhla mu palec a ukazovák. Komédia bola o človeku, ktorý sa vytrvalo a neúspešne pokúša o samovraždu.

Keďže Lloyd mal v sebe ducha rovnako optimistického ako jeho postava, protézy zakryl koženou rukavicou, s hendikepom sa rýchlo vyrovnal a s umelými prstami nakrútil svoje najnebezpečnejšie a najznámejšie scény vrátane tej s hodinami.

V nasledujúcom desaťročí začala jeho hviezda zapadať. Annette D‘Agostino, Lloydova biografka, tvrdí, že za to mohla hospodárska kríza. „Haroldova postava bola beznádejne optimistická. Prekážky boli preňho ničím. Masový divák bol nezamestnaný a väčšinu dňa čakal na prídel potravín. Ťažko sa stotožňoval s takýmto hrdinom.“ Lloyd sa nehodil do hospodárskej depresie. Tí, čo chodili do kina v tridsiatych rokoch, boli skôr naladení na Laurela a Hardyho, komických zúfalcov.

Lloyd v dvadsiatych rokoch zbohatol na úspešných groteskách ako Safety Last alebo Why Worry? (1923) a The Freshman (1925). Na rozdiel od väčšiny svojich kolegov zo šoubiznisu verný imidžu svojej postavy peniaze neprehajdákal a zabudnutý americkým publikom dožil vo svojom štyridsaťštyriizbovom paláci v Beverly Hills. Zomrel 8. marca. 1971. Dielo si strážil veľmi úzkostlivo a nechcel dovoliť, aby niektorý z jeho filmov niekedy ukazovali v televízii, ktorú nenávidel za to, ako trhá filmy na kúsky kvôli reklame.

Britský Independent v jednom zo svojich nedávnych vydaní píše, že Lloydova vnučka Suzanne Lloydová-Hayesová, správkyňa Lloydovho archívu, momentálne pripravuje veľký projekt, ktorý pripomenie celé jeho dielo. Okrem iného sa snaží o remake jeho veľkého hitu Movie Crazy. Pochopiteľne, nechce prezradiť, koho si predstavuje v Lloydovej úlohe. Independent jej radí jednoznačne Jackieho Chana. Pokiaľ ide o pôvodných predstaviteľov, ešte stále je nažive jedna z Lloydových dávnych hviezd – Constance Cummingsová. Možno sa jej vďaka tomu podarí comeback vo veku 89 rokov. „Je pravda, že som už dosť stará pani,“ uvažuje Constance v rozhovore pre Independent. „Ale ešte nie som úplne na dôchodku.“

ANDREA PUKOVÁ

Zajtra – Graham Bell uskutočnil prvý súvislý telefonický hovor