a odvoláva na 8. marec 1908, keď pri proteste žien v textilnej továrni Cotton zahynulo 129 robotníčok. Majiteľ továrne vtedy zo strachu pred solidaritou, ktorú by mohol štrajk vyvolať, zamkol ženy v továrni. Z neznámych príčin vo fabrike vypukol požiar a 129 z nich sa nepodarilo z budovy dostať. O rok neskôr už štrajkovalo v Manhattane 20-tisíc krajčírok.
V tom istom roku oslávili severoamerické socialistky prvýkrát na národnej úrovni deň venovaný boju žien za lepšie práva.
Jednou z najvýznamnejších zástankýň žien bola nemecká socialistka Klara Zetkinová (1857 – 1933). Zasadzovala sa za osemhodinový pracovný čas, rovnakú mzdu pre ženy a mužov, dovolenku pre tehotné ženy, ako aj zrovnoprávnenie žien podľa pracovného zákona. Práve z iniciatívy Klary Zetkinovej zaviedla II. medzinárodná socialistická konferencia žien v roku 1910 v Kopenhagene tradíciu Medzinárodného dňa žien bez stanovenia dátumu. Prvýkrát ho milióny žien oslavovali 19. marca 1911 – v Dánsku, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a USA. Až v roku 1921 stanovila 2. komunistická konferencia žien oslavy presne na 8. marca – na počesť veľkého štrajku textilných pracovníčok v Petersburgu.
(mim)
