Najskôr zasial zrnko Ladislav Jurkemik, ale prvú majstrovskú úrodu si so severoslovenským klubom vychutnal Čech Leoš Kalvoda. Vlani jeho krajan František Komňacký síce začal cestu za obhajobou, no konečný úspech si vychutnal striedajúci Milan Lešický. A vyšlo to aj do tretice. Lešického nahradil skraja sezóny Juraj Šimurka, lenže mužstvo priviedol k cennému hetriku muž, ktorý stál pred tromi rokmi pri zrode titulov na pokračovanie - Jurkemik. Žilinská majstrovská éra sa zatiaľ traduje od Jurkemika po Jurkemika.
"Najväčšiu zásluhu na prvenstve majú hráči," skromne pripomenul onedlho 51-ročný rodák z Jacoviec po rozhodujúcom utorkovom dubnickom súboji. Oslavujúci hráči mu to nezabudli galantne vrátiť slovami, že práve on im neskutočne pomohol. Je to tak.
Jurkemik s asistentom Šuranom po príchode začiatkom apríla inteligentne vyčistili kabínu od prehnaného počtu hráčov-šéfov. V individuálnych debatách rozobrali hádam všetko, čo by vo zvyšných trinástich kolách prospelo žilinskej futbalovej veci. Snaha nevyšla nazmar. Realizačný tím a mužstvo našli spoločnú reč, vzájomné pochopenie. Za pochodu sa naladili na rovnakú vlnovú dĺžku.
Nie práve jednoduchá záležitosť v rozbehnutej sezóne. Zlepšené výkony i výsledky sa dostavili. Smutneli súperi, trpela i konkurenčná Banská Bystrica, ktorú ostrý žilinský finiš dostával pod tlak a nútil k väčšej nervozite.
Žilina má v posledných rokoch najlepšie prepracované futbalové i ekonomické zázemie. Súkolie medzi klubom a investormi prekvitá, dlhy nie sú, na rozdiel od iných sfér tohto regiónu, na dennom poriadku. Pre Jurkemika je to sastisfakcia, že sa mohol do Žiliny po čase vrátiť a zdvihnúť nad hlavu cennú trofej. Pohár, ktorý počas aktívnej hráčskej kariéry v bratislavskom Interi, banskobystrickej Dukle či švajčiarskom Chure nikdy nezískal. Klubový úspech mu zachutil. Na budúci týždeň si vypočuje ponuku vedenia majstra a rozhodne sa, či ostane pod Dubňom, alebo na lavičke reprezentačnej dvadsaťjednotky.
Najpríjemnejšie prekvapenie jedenásteho ročníka ligy sa volá Banská Bystrica. Staronový účastník sa vrátil do najvyššej súťaže po troch rokoch a hneď siahal na titul. Tréner Ladislav Molnár dal dohromady skúsenosti s mladíckym elánom a Dukla preháňala ligový pelotón. Dlhých dvadsať kôl sa neohrozene držala na čele tabuľky. Molnár, Dzúrik, Tóth, Sovič, Semeník - tí všetci si v minulosti už vychutnali majstrovské oslavy.
K oprášeniu spomienok nemali ďaleko ani v pokročilejšom veku. Šťuke ligy však v závere unikla v domácich vodách nevinne vyzerajúca trenčianska korisť, s ktorou teoreticky nemala mať väčšie problémy. A predsa ju neprehltla, za čo po celoročnom úsilí zaplatila krutú športovú daň. Sólovýstup na vrchol nevyšiel. Duklu to mrzí o to viac, že ostala trčať tesne pod ním.
MIROSLAV BUKOV
