Stanleyho pohár sa ocitol nečakane, ale zaslúžene nad hlavami hráčov Tampa Bay Lightning. Nečakane preto, lebo hoci klub bodovo stúpa od roku 1998 (rozpätie 44 - 93) a hoci už vlani zaznamenal výrazný výkonnostný vzostup (prvýkrát vyhral Juhovýchodnú divíziu a v play off sa dostal až do semifinále Východnej konferencie), nedokázal na sto percent rozptýliť obavy, že všetko je to iba dočasné. Zaslúžene preto, lebo len málo mužstiev v tejto sezóne preukázalo toľko vôle ísť za cieľom v kombinácii s hernou sebaistotou a psychickou odolnosťou.
V mnohých zmysloch je úspech Tampy aj úspechom budovania takpovediac klubu NHL nového typu, čo preložené do zrozumiteľnej reči znamená postaviť mužstvo z mladých, rýchlych a dvojsmerových hráčov, ktorí sú lacní. Tampa i Calgary dosiahli svoj úspech s relatívne skromným platovým rozpočtom: Calgary 35,2 milióna dolárov (19.) a Tampa s 33,5 (21.). Kľúčoví hráči a strojcovia úspechu Lightning Chabibulin, Richards, Lecavalier a St.Louis zarobili za tento rok dokopy o štyridsaťtisíc dolárov menej ako sám Jaromír Jágr. Iste nepreženieme, keď povieme, že toto je kľúčová rovnica, ktorej vo svetle neistej budúcnosti NHL minimálne v najbližšej sezóne rozumie každý, nielen generálni manažéri ostatných klubov.
Ale aj iné relatívne nízkorozpočtové kluby mali dobrú sezónu, predovšetkým San Jose Sharks, Atlanta Thrashers a Nashville Predators. Žraloci odohrali pod vedením trénera Wilsona najkvalitnejšiu sezónu vo svojej histórii (104 bodov, výhra v Pacifickej divízii) a v play off sa dostali až do finále Západnej konferencie. Nezačali síce sezónu najlepšie, ale ich výkon postupne gradoval. Základným pilierom bol brankár Nabokov a útočník Marleau.
Atlanta Thrashers na rozdiel od Sharks začala ročník vo veľkom štýle, a to aj napriek smrteľnej dopravnej nehode útočníka Dana Snydera, ktorá poznamenala celú ligu, nielen samotný klub. Tragédia vyradila z kádra na dlhší čas ústrednú hviezdu Dana Heatleyho, avšak na výkone Thrashers to v prvej polovici súťaže nebolo poznať. Prím hral Iľja Kovaľčuk, ktorý dlho viedol aj streleckú tabuľku ligy. Play off síce Thrashers napokon uniklo, ale výkon 78 bodov je najlepším v päťročnej histórii klubu.
Prvý raz sa do play off prebojovali predátori z Nashville. Za svoj kvalitatívny vzostup vďačia hlavne brankárovi Vokounovi. Jeho gólový priemer síce nie je oslňujúci (2,53), ale patril spolu s Turcom, Brodeurom a Luongom do štvorice gólmanov, ktorí odchytali v základnej časti sezóny nad štyritisíc minút. Predátorom sa vydaril ťah s príchodom Steva Sullivana z Chicaga vo februári, ktorý výrazne pozdvihol sebavedomie klubu. Predátori navyše zohrali kvalitný part v prvom kole play off s Detroitom, čo môže byť prísľubom trvalého výkonnostného vzostupu.
Ak zoberieme za základ výkonnostného vzostupu bodový rozdiel v základnej časti sezóny v porovnaní s vlaňajškom, lepšie sú na tom kluby z Východnej konferencie. Spomedzi nich najmä Montreal, Boston, Islanders a Buffalo, čiastočne aj Toronto, Carolina a Florida. V Západnej konferencii je okrem hore spomenutých klubov už iba jeden - Los Angeles Kings, ktorý navyše hral podstatnú časť sezóny bez Žigmunda Pálffyho. Isteže, ide o relatívne hodnotenie, veď napríklad Carolina Hurricanes sa s výkonom + 13 bodov nedostali ani do play off, ale čosi to predsa naznačuje. Montreal odohral najlepšiu sezónu za posledných desať rokov od čias, keď naposledy vybojovali Stanleyho pohár. Sformovalo sa v ňom pomerne silné jadro mladých hráčov, ktoré má potenciu vytvoriť novú pamätnú generáciu Canadiens.
Boston Bruins hrali dobre, ale s výkyvmi, na ktoré napokon v play off doplatili, hoci sa posilnili o Gončara a Nylandera. V základnej časti dosiahli najlepší výsledok po jedenástich rokoch a po tretíkrát za sebou sa dostali do play off. Lenže tam tretí raz stroskotali už vo štvrťfinále konferencie.
Kluby Západnej konferencie aj s nabitými kádrami v tejto sezóne prežívali zväčša sklamania - rovnako v základnej časti,ako v play off. Colorado Avalanche po deviatich rokoch nezvíťazili vo svojej divízii, ktorú vyhrali Vancouver Canucks. Tí tradične prepadli v play off, tohto roku aj so škandálom okolo brutálneho faulu Todda Bertuzziho.
Detroit, víťaz Prezidentského pohára, sa pred play off poistil v útoku s Robertom Langom, ale ani to nestačilo na nadšený výkon Calgary Flames na čele s Jaromom Iginlom. Je nepochybné, že generácia Yzermana, Hulla, Shanahana, Cheliosa a spol. v tomto zložení definitívne končí. Podobne dopadol aj Dallas Stars, ktorý sa síce dostal do play off, ale tam už očividne nestačil. Oproti vlaňajšku sa v základnej časti sezóny prepadol o štrnásť bodov. V tomto zmysle patril k najhorším klubom ročníka spolu s Washington Capitals a Anaheim Mighty Ducks, ktoré zaznamenali najhlbšie bodové prepady (Capitals -23, Mighty Ducks -19). Prepad týchto dvoch klubov je výrečným príkladom dvoch základných vecí v NHL: Capitals ako príkladu pre všetkých, že preplácanie hráčov a meganákupy sú vyhadzovaním peňazí, Mighty Ducks (vlaňajší finalista) zasa ako výstrahou pre tohtoročných finalistov, že hody netrvajú večne a žiadne stromy v NHL do neba nerastú.
Vo všeobecnosti prevláda z tejto sezóny pozitívny pocit. V play off sa hral hokej najvyššej kvality za posledných päť sezón. Do popredia sa dostala nová generácia hráčov v takej miere, že je možné hovoriť o generačnej výmene v NHL. Dôkazom je nielen káder Tampy a Calgary, ale aj výkony ďalších mladých hokejistov ako Kovaľčuk, Nash, Luongo, Rycroft, Hossa, Jokinen, Doan, Sopel, Lupul, Cheechoo, Žerďov, Ryder, Hunter, Bergeron, Staal, Pitkanen, Hamhuis, Havlát, Frolov, Ribeiro, Legwand, Spezza, Malone a ďalší.
Autor: Igor Otčenáš>(Autor je spisovateľ a hokejový publicista)
