a predpismi o otváracích hodinách.
Súd rozhodol, že spolkový zákon o otváracích hodinách obchodov je v súlade s nemeckou ústavou. V rozhodnutí zároveň tvrdí, že o tomto probléme budú rozhodovať jednotlivé spolkové krajiny. Nádej na úspech je podľa šéfa siete Kaufhof Lovra Mandaca na úrovni spolkových krajín možná. Liberalizácii sú naklonení predovšetkým saskí, dolnosaskí a berlínski politici.
Boj o otváracie hodiny v Nemecku trvá od roku 1989. Vtedy sa na spolkovej úrovni zaviedol dlhý štvrtok. V roku 1996 predĺžil nemecký Bundestag otváracie hodiny obchodov do 20.00 s výnimkou soboty. V roku 2003 sa tieto časy zjednotili: od pondelka do soboty sa predáva od šiestej ráno do ôsmej večer. Nedeľa je však naďalej v Nemecku tabu.
Zákon o predajných hodinách má korene v zákonodarstve nemeckej monarchie z prelomu 19. a 20. storočia. Neskôr ho sprísnili počas Weimerskej republiky i nacistickej ríše a dnes pôsobí už veľmi historicky. V posledných rokoch prešiel viacerými úpravami, ale jeho podstata sa nezmenila. Princípom je "ochrániť pracujúcich v maloobchode pred prácou počas dní odpočinku a v noci".
To potvrdil aj Ústavný súd v Karlsruhe. Na podporu zákona vystupujú predovšetkým nemecké odbory. Proti sú nielen veľkopodnikatelia, ale aj mnohí politici.
Snaha liberalizovať otváracie hodiny sa najvýraznejšie presadzuje v ekonomicky slabšej východnej časti krajiny. V roku 1999 vydal saský minister hospodárstva výnos, podľa ktorého mali mestá a okresy právo povoliť maloobchodný predaj aj v sobotu večer a v nedeľu, a to v tzv. turistických zónach. Jednou z najväčších "turistických zón" sa vtedy stalo Lipsko. Model sa presadil aj v iných mestách, až kým proti nemu nezasiahli súdy. (jr)
