Jean Favier: Francois Villon. Život středověké Paříže
Garamond, Praha 2001, preložili Aleš Pohorský a Věra Dvořáková
Hoci je ústrednou postavou tejto knihy známy francúzsky básnik a „príležitostný zlodej“ Francois Villon, témou je život v stredovekom meste s jeho duchovnými a materiálnymi aspektmi. Autorovi sa podarilo na základe dobových dokumentov a súdnych záznamov rekonštruovať nielen pravdepodobný básnikov osud, ale aj obraz študentov, remeselníkov, obchodníkov, bohatých i chudobných obyvateľov Paríža.
Umberto Eco: Baudolino
Slovart, Bratislava 2001, preložila Dagmar Sabolová
Dej románu sa rozvíja na historickom pozadí Európy 12. storočia, keď sa cisárom Svätej ríše rímskej stal Fridrich II. Barbarossa. Hlavný hrdina románu, Baudolino, syn prostého sedliaka z talianskej Alessandrie, sa vďaka šťastnej náhode dostáva na cisársky dvor a stáva sa adoptívnym synom cisára. Panovník ho posiela na štúdiá do Paríža, kde sa ocitne vo veselej spoločnosti študentov. Spolu so svojimi priateľmi sprevádza Baudolino cisára na tretej križiackej výprave do Jeruzalema. Cestou, za záhadných okolností na hrade mága Ardzrouniho, cisár zomiera a Baudolino sa vydá na dobrodružnú výpravu do vzdialených východných krajín hľadať legendárnu ríšu kňaza Jána.
Robert Bauval & Adrian Gilbert: Mystérium Oriona. Odhaľovanie tajomstiev pyramíd
Remedium, Bratislava 2001, preložila Zuzana Ladzianska
Priekopnícka kniha, poskytujúca celkom nový prístup k pôvodu a zmyslu najtrvalejšieho mystéria starého sveta. Bauval sa zaoberal súvislosťou pyramíd a takzvaných Textov z pyramíd s astronómiou, jeho spoluautor Gilbert vyše dvadsať rokov skúmal starý Egypt a jeho mystickú tradíciu. Dielo zrozumiteľne a pútavo približuje postup a závery výskumov, ktoré sú veľmi dôležité na pochopenie veku pyramíd.
Franz Kafka: Ortel
Vyšehrad, Praha 2001, preložil Vladimír Kafka
Meno pražského židovského po nemecky píšuceho spisovateľa Franza Kafku pozná celý vzdelaný svet napriek tomu, že počas života mu vyšlo len zopár útlych zväzkov próz a všetko ostatné malo byť podľa Kafkovho priania po jeho smrti spálené. Ako je známe, vďaka jeho priateľovi Maxovi Brodovi sa značná časť ďalších rukopisov zachránila. Znepokojujúca poviedka Ortieľ z roku 1912 je spolu s Premenou, s ktorou je spätá i námetovo, významným medzníkom v Kafkovom umeleckom vývoji.
Július Gajdoš: Postmoderné podoby divadla
Větrné mlýny, Brno 2001
Sedem kapitol, ktoré tvoria túto knihu, završuje autorovo úsilie o zachytenie niektorých podôb moderného divadla. V podobe portrétových štúdií sprostredkúva vedúce osobnosti a cez ne hlavné divadelné znaky zvolenej témy. Práve nachádzanie a definovanie špecifických prejavov postmodernizmu v konkrétnych divadelných artefaktoch je veľkou devízou diela tohto pôvodom slovenského dramatika a režiséra, ktorý od roku 1994 žije v Brne, kde prednáša na JAMU a Masarykovej univerzite.
