Účastníci diskusného fóra Cirkev v diskusii – náboženské zmeny v strednej a východnej Európe. Zľava: nemecká religionistka a filozofka Hanna-Barbara Gerl-Falkovitzová, apoštolský nuncius v Rakúsku arcibiskup Donato Squiciarrini, moderátor profesor politológie Heinrich Oberreuter, Ján Chryzostom kardinál Korec, minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský, sociológ Miklós Tomka. Diskusiu sledovalo vyše 150 hostí. FOTO – SME
Modlitebné krúžky pre ateistov v Drážďanoch, púte s miliónovou účasťou v Poľsku a na Slovensku. Dva póly, medzi ktorými žije kresťanstvo vo východnej a strednej Európe. Za 12 rokov od pádu múru sa život cirkví v postkomunistických krajinách Európy zmenil. Religiozita je oblasť, kde sú rozdiely medzi krajinami „ostbloku“ výraznejšie ako v iných – kým v bývalej NDR sa až 80 percent obyvateľov pokladá za neveriacich a v Čechách veriacich rapídne ubúda, na Slovensku sa k náboženstvu hlási 82 percent ľudí, podobne v Poľsku, v Maďarsku.
Je práve fakt, že cirkev nepodlieha zmene, to, čo na nej ľudí v meniacom sa svete priťahuje? Alebo by sa aj ona mala zmeniť, aby si k nej našli cestu aj tí, z ktorých roky ateizácie vymazali vieru v Boha? Aj o tom sa hovorilo na medzinárodnom diskusnom fóre v rámci Slovenských týždňov v Passau. Pozvanie vydavateľskej skupiny Verlagsgruppe Passau, akcionára denníka SME, na diskusiu prijali predstavitelia cirkevných štruktúr, vedci a aktívny kresťanskodemokratický politik.
Sociológ Miklós Tomka vysvetľuje nárast počtu veriacich v niektorých krajinách východnej Európy hľadaním vlastnej identity. „Je to aj vec prestíže. Na východe je cirkev v rebríčku inštitúcií pomerne vysoko. Naopak, v západných krajinách je pomerne nízko.“
Cirkevní predstavitelia oponujú – nie je to len o konformizme. „Cirkev prináša odpovede na množstvo otázok sveta, ktoré človek nenachádza inde,“ hovorí kardinál Korec.
Má kresťanská politika šancu tam, kde sú mnohí kresťanmi formálne? „Kresťanskí demokrati nie sú predĺženou rukou cirkvi v politike,“ myslí si zakladateľ KDH Ján Čarnogurský. „Majú presadzovať kresťanský obraz človeka v modernom svete.“
Cirkev je dnes výrazne prítomná i tam, kde sa k nej hlási málo ľudí. Hľadá nové spôsoby svojho pôsobenia. „Katolícke školy v bývalej NDR sú najkvalitnejšie, vyhľadávajú ich ľudia bez rozdielu vyznania,“ hovorí Hanna-Barbara Gerl-Falkovitzová z Drážďan.
V budúcnosti sa náboženský obraz postkomunistických krajín zmení – názory na to, ako, sa líšia. „Aj vo východnej Európe sa staneme svedkami javu: čím vyššia životná úroveň, tým menej religiózne obyvateľstvo,“ hovorí Tomka.
„Západný svet čaká zmena myslenia. Musí pochopiť, že materiálny blahobyt len úzkeho okruhu ľudí vedie do záhuby,“ pripomína kardinál Korec slová Jána Pavla II. „Tretie tisícročie bude buď kresťanské, alebo nebude,“ povedal Korec. (mar)
