výkonoch športovcov, o ich súkromnom živote. Jeden deň ich ľudia vynášajú do neba, na druhý deň by ich najradšej zniesli pod čiernu zem. Závidia im vysoké príjmy a cestovanie.

Športovci pritom musia tam, kde sa točia peniaze, absolvovať neľahkú cestu. Keď však hovoria o drine a o strate súkromia, ľudia len neveriacky krútia hlavami – vraj by to za také peniaze znášali pokojne aj sami.

Športovci odpovedajú: „Nech sa páči, ak ste lepší, vymeňte nás.“

Výchova športovca ide do peňazí

Na dráhu profesionálneho športovca sa môže vydať ktokoľvek – nepotrebuje na to žiadne špičkové vzdelanie. Dnes je jedinou podmienkou talent, príležitosť a finančná investícia. Talent sa však ovplyvniť nedá a príležitosť musia vytvoriť rodičia. Časy, keď niekto vynikal vo futbale na ulici, v pätnástich rokoch sa zapísal do futbalového oddielu a o dva roky hral za reprezentáciu, sú dávno preč. Dnes sa so športom začína už v útlom detstve. Kto to nestihne, má smolu. Aj talent treba postupne a správne rozvíjať, vôľa a drina veľakrát nestačia. Peniaze pritom nemôžu byť motiváciou pre malé dieťa, tie môžu byť motiváciou pre rodiča. Mal by si preto uvedomiť, že vychovať špičkového športovca je náročné nielen finančne, ale aj ľudsky.

Pár hviezdnych zo stoviek tisícov

Rodičia, ktorí chcú mať zo svojho dieťaťa športovú hviezdu, sú často ovplyvnení článkami o pár výnimkách zo stoviek tisícov – o Hingisovej, Kurnikovovej, o sestrách Williamsových či o úspechoch mnohých chlapcov a o sumách, ktoré zarábajú. Lenže tu ide len o výnimočné talenty. Martina Hingisová sa síce stala svetovou tenisovou jednotkou vo svojich šestnástich rokoch a šiestich mesiacoch, ale jej mama na tom systematicky pracovala od Martininých troch-štyroch rokov. Trénovala ju denne štyri a viac hodín.

Aké sú náklady tenistov?

Náklady na jednu sezónu pre športovca sa nedajú vypočítať – závisia od veku, miesta bydliska, talentu. Údaje, ktoré sa zverejňujú, sú preto len približné. V jednom z bratislavských tenisových klubov potrebuje starší ako desaťročný hráč minimálne dve kvalitné tenisové rakety v hodnote od dvetisíc do päťtisíc korún, výplet za tisíc korún, tenisové loptičky za tritisíc korún, oblečenie a tenisky asi za desaťtisíc korún, musí zaplatiť trénera, ktorý stojí na hodinu dvesto až štyristo korún, u starších hráčov je potrebný navyše kondičný tréner za približne rovnakú sumu.

Hráč alebo hráčka pritom na seba začne zarábať až v momente, keď sa pohybuje okolo stého až stopäťdesiateho miesta vo svetovom tenisovom rebríčku.

Matka Ivana Lendla Oľga napríklad hovorí: „Desať alebo jedenásť rokov sme nemali dovolenku, lebo sme vozili Ivana na turnaje. Pracovala som na pol úväzku a prakticky celý môj príjem padol na synov tenis.“

Syn chce hrať v NHL?

Medzi finančne najnáročnejšie športy pre dieťa patrí hokej. Okrem toho, že hokejový výstroj je drahý, treba ho pravidelne dokupovať, kým sa rast mladého tela nezastaví. Kto nezačne trénovať v šiestich rokoch, nikdy to nedobehne.

V bratislavských obchodoch stoja korčule približne dvetisíc korún, prilba, chrániče nôh a lakťov, hokejové nohavice, vesta, suspenzor, rukavice, rybano a špeciálna hokejová taška vás dohromady vyjdú na desaťtisíc korún. Hokejka stojí okolo päťsto korún a za sezónu ich zničia hokejisti niekoľko.

Trénuje sa aj o šiestej ráno, aj o štvrtej poobede – podľa toho, kedy je voľná plocha. Ak podpíše hráč v osemnástich rokoch profesionálnu zmluvu, môže začať splácať svojim rodičom asi stotisíckorunovú sumu.

Treba sa pripraviť aj na časový stres. Rodič musí ísť z práce rýchlo do školy po dieťa, zo školy utekajú na tréning, dve hodiny má rodič pauzu a potom musí dieťa odviezť z tréningu. Trénuje a súťaží sa aj cez víkendy a prázdniny, spoločná rodinná dovolenka je vzácnosťou.

Profesionálni hráči trénujú zvyčajne raz za deň, v príprave aj dvakrát. Tvrdý tréning na suchu, v posilňovni, na bicykli nie je ničím neobvyklým, chodí sa aj plávať, hrávať futbal alebo tenis.

Milióny v dolároch sa krútia len v NHL, ktorá je síce cieľom každého hokejistu, ale väčšinou sa tam presadia len hráči, ktorí vynikali u nás alebo v kvalitnom európskom klube.

Najlepšie zarábajúcim slovenským hráčom v NHL je Žigmund Pálffy, ktorý v drese Los Angles Kings dostáva asi päť miliónov dolárov za sezónu.

Gymnastka? V osemnástich dôchodok

Osemnásťročná moderná gymnastka je zrelá do športového dôchodku. Začne cvičiť ako trojročná, v pätnástich sa stane majsterkou Slovenska, o dva roky neskôr jej trénerka povie, že už nemá perspektívu. Môže trénovať päť-šesť hodín denne bez víkendov, prázdnin, dovoleniek a bez poriadneho štúdia, na ktoré nemá nikdy čas. Športom si pritom môže začať zarábať až v pätnástich – ak sa dá v tomto športovom odvetví o peniazoch vôbec hovoriť. Skôr ide o ušetrené diéty.

Rodičia gymnastky musia investovať do športového oblečenia, tréningovej plochy, ciest na preteky do zahraničia, osobnej trénerky a lekárskych prípravkov. Gymnastický dres sa dáva šiť na zákazku. Jeden vyjde asi na dvetisíc korún, na jednu sezónu potrebujete minimálne dva.

Špeciálne gymnastické športové potreby si naše gymnastky kupujú v zahraničí, lopta ich vyjde na tisícpäťsto korún, švihadlo na tisíc korún, kužele a stuha na približne tisícpäťsto korún. Tréningovú halu a trénerku si musí gymnastka zaplatiť z vlastného vrecka, mesačne dvetisíc korún.

A keď gymnastka skončí, má osemnásť, prípadne pamätnú medailu od prezidenta za úspešnú reprezentáciu krajiny v zahraničí, zničené kĺby a chrbticu, pozná všetkých špičkových lekárov a uvažuje, čo bude robiť. Ak sa chce niekto športom živiť a uživiť, mal by si vybrať iný.

Budem futbalistom!

S futbalom je ideálne začať okolo piatich rokov – v tom čase robia futbalové oddiely nábory do futbalových prípraviek. Pozriete sa na plochu a uvidíte tam štyridsať rovnako šikovných detí. V ideálnom prípade jedno až dve z nich budú hrať o pätnásť rokov prvú ligu a budú sa futbalom aj živiť.

V Slovane sa trénuje štyrikrát do týždňa priemerne po dve hodiny. Každú sobotu alebo nedeľu je na programe zápas. Cez letné prázdniny je voľno dva-tri týždne, tréneri odporúčajú behať aj v tomto čase. Čas rodinnej dovolenky treba preto konzultovať s trénerom. Ak sa futbalista nevráti hneď na začiatku sezóny, škodí sám sebe – na začiatku letnej prípravy nastupuje najťažšia fáza, naberanie kondície. Aj týždňový výpadok je u väčšiny trénovaných futbalistov zreteľný, preto trénujú dvojfázovo po dve hodiny aj v čase, keď sa ich kamaráti opaľujú pri vode.

Futbal je však jedným z najmenej nákladných športov – kopačky stačia zvyčajne dvoje na sezónu a dáte za ne okolo štyritisíc korún. Chrániče kúpite za stopäťdesiat až sedemsto korún.

Zlomový moment prichádza v prechode z mládežníckych kategórií k seniorom. Ak sa chce niekto futbalom živiť, musí hrať prvú ligu alebo minimálne druhú. Na Slovensku je len zopár futbalistov, ktorí zarobili milióny, ale práve oni našu súťaž skôr či neskôr opúšťajú a odchádzajú hrať za oveľa väčšie peniaze do zahraničia.

Momentálne je najdrahším slovenským futbalistom Vratislav Greško, ktorý v roku 1999 prestúpil do Bayeru Leverkusen za päťdesiat miliónov korún a o rok ho Nemci predali do talianskeho Interu Miláno – už v prepočte za 227 miliónov korún.

No nezobrali by ste to?

„Ak vám to ponúkajú, nezobrali by ste to?“ odpovedajú na margo peňazí športovci.

Prečo by tenisti, hokejisti alebo futbalisti mali žiadať svojich zamestnávateľov o nižší plat? Nikto by to neurobil a neurobia to ani oni. Investujú samých seba – detstvo, zdravie, rodinu. A navyše – ak by si peniaze od majiteľov klubov nezobrali oni, nechal by si ich majiteľ, ktorý sedí v čestnej lóži a popíja whisky.

Iba on vie, koľko do športu investoval a koľko mu to mesačne vynesie.

Ale ak by na tom nezarobil, určite by to nerobil.