Vojna v Iraku na čas odohnala turistov nielen z tureckých, ale aj tuniských a egyptských letovísk. Tohtoročná sezóna sa však zatiaľ vyvíja podľa vylepšených očakávaní. Ak by sa mali predpovede merať podľa stavebného ruchu napríklad na Tureckej rivére, museli by vyznieť priam úžasne. Od Bodrumu až po Alanyu, čo je necelých 700 kilometrov, sú rozostavané tisícky letných domčekov, hotelov, ale aj mamutích hotelových komplexov. Ďalšie stovky sú pred dokončením a v okolí ostatných sa na konci mája robili posledné úpravy na zeleni.

Nás, slovenského stavebného ruchu znalých, zaskočilo najmä pracovné nasadenie. V tridsaťstupňovej horúčave sa po stavbách hmýrili desiatky mužov v prilbách. Zvonku to skutočne vyzeralo, že pracujú.

Jednotlivé štvrte sa rozširovali neuveriteľným spôsobom. Zatiaľ čo sa obrovský hotelový komplex hemžil dovolenkujúcimi turistami, ktorí oddychovali pod palmami, v tieni kríkovitých stromov a kúpali sa v bazénoch, okolo neho sa na tisícke štvorcových metrov týčili ešte betónové skelety nových komplexov. Podľa domácich sa vraj už na budúci rok budú môcť otvoriť.

Aj obchodovanie sa mení

Najčastejšiu klientelu na Tureckej riviére tvoria Nemci, Holanďania a úplne neprehliadnuteľne sa do popredia derú Rusi. Na slovanské tváre majú Turci priam nos. Len čo sme vstúpili do obchodu, nečakala nás obligátna otázka, na ktorú sme boli z predošlých návštev Turecka pripravení. Bez pýtania sa, odkiaľ sme, zaznelo: Ste z Ruska? Najprv sme nechápali tie otázniky v ich tvárach, ale aj v Turecku žijú našinci. "Ak by ste boli Rusi, okamžite by zvýšili ceny," hovorí Češka Dana, ktorá v Turecku žije už viac než dva roky. Pracuje ako turistická sprievodkyňa pre českú a slovenskú cestovku.

S príchodom Rusov do letovísk sa zhoduje nový zvláštny fenomén: tureckí obchodníci sa prestávajú dohadovať o cenách a poniektorí priam drzo dávajú najavo, že ak sa vám cena nepáči, nemusíte sa ani pozerať. Je jasné, že čakajú na klientov, ktorí kúpia celý rad kožených búnd a kabátov, o cene sa nedohadujú a k nadmieru nadsadeným cenám pridajú ešte bakšiš. S týmto sa našincom skutočne ťažko bojuje. Našťastie, ešte stále je dosť aj "klasických" tureckých obchodníkov, ktorí vás pozvú na čaj a zahrajú sa s vami o percentá. A na turistov to vedia zahrať. Veď neboli by ste na mäkko, keby ste v cudzej krajine začuli: "Ááá, Slovakia. Dubček, Dubček..." Stalo sa nám, že poznali aj Verešovú. Česi sa topia pri menách ako Poborský a Nedvěd.

Ďalším dôvodom, ktorý by vás mal hnať do toho, aby ste rázne odmietli zaradenie východným smerom a aby ste s nadšením nerozprávali po rusky, je čisto erotický. Prezývka nataša sa zaužívala natoľko, že aj delegátky, prípadne čašníčky, ktoré sa takto volajú, si na menovky a vizitky radšej uvedú Natália. Najjednoduchšie je akýkoľvek náznak záujmu zo strany zaujímavých, príťažlivých a najmä záletných tureckých mužov zaraziť už v zárodku. Mimochodom, viete prečo sú Turci skvelí milenci? Pretože každý deň jedia olivy.

Jandarma vás vidí

Keďže turistický ruch je pre turecký štátny rozpočet nezanedbateľnou príjmovou položkou, dôležitá je bezpečnosť letovísk. Vo všetkých centrách a mestách hliadkuje vojenská polícia - jandarma. Nájdete ich skutočne všade. Strážia hotelové komplexy, svoje búdky majú pri historických pamiatkach, monitorujú aj prístupové cesty. Klasickú políciu zahliadnete najmä na cestách, kde odstavujú autá, ktoré prekročili rýchlosť, ale aj také, ktoré sú im podozrivé.

Jandarma má právo kontrolovať doklady. Cudzinci zväčša nemusia mať žiadne obavy, domáci však nesmú chodiť bez osobného preukazu. Ak im chýba, idú okamžite za mreže, pokým sa nepreukáže ich totožnosť.

Kriminalita je práve aj pre značné postihy dosť nízka. Nebezpečné nie je ani večer zájsť do mesta. V preplnených centrách je nakoniec dosť ťažké, aby ste tu zostali sami. Neodporúča sa však najmä ženám cestovať samotným - rozumej bez mužského sprievodu - na východ krajiny.

Mena

Kurz tureckej líry voči euru je dosť kolísavý. Hýbe sa vlastne denne. Čo je však zaujímavé, málokde obchodníci rozlišujú pomer eura a dolára. Často sa stretnete s tým, že tovar stojí päť euro alebo päť dolárov. V bankách to však neplatí.

Na konci mája ste v banke dostali za jedno euro 1 820-tisíc lír a za dolár okolo jeden a pol milióna. V obchodíkoch aj na trhoch však akceptujú všetky tri meny.

Cestovanie je bezpečné

Preprava nielen po riviére, ale aj po celom Turecku, patrí k tým najmenším problémom. Cestná sieť je neuveriteľne hustá a hlavné ťahy sú kvalitné. Ani nehovoriac o diaľnici spájajúcej Istanbul s Ankarou. Po celej krajine funguje systém miestnych autobusov - dolmušov. Zastávky budete hľadať dosť ťažko (výnimočne v mestách nájdete podobné našim), stačí sa postaviť na kraj cesty a keď uvidíte dolmuš (mikrobus alebo veľký autobus), zamávať. Vo väčších mestách sú aj autobusové stanice.

Ďalšou možnosťou je požičať si auto. Najjednoduchšie to bude cez cestovku, s ktorou ste na dovolenke. Tieto autá sú totiž určite poistené proti krádeži aj proti havárii. Požičanie na deň vyjde asi 50 až 70 eur, závisí od veľkosti auta. Určite narazíte aj na nižšie ceny, ale treba si dať pozor a pýtať sa na druhy poistenia. Auto si požičiavate s poloprázdnou nádržou (na rezerve) a rovnako ho aj vraciate.

Veľmi hustá sieť benzínových čerpadiel je po celom Turecku. Na riviére, kde sme si to všímali najviac, bývajú na takmer každom treťom kilometri. Z tých

pre nás známych nájdete len Shell, ale je tu viacero miestnych spoločností ako Petrol Ofisi, Türkpetrol, Sunpet či Hosgeldizin.

Cena benzínu sa odlišuje len veľmi málo. Za liter benzínu 95 zaplatíte od 1 804-tisíc až 1 900-tisíc, za liter nafty od 1 400-tisíc tureckých lír.

JANA ČEVELOVÁ

FOTO - JÁN KROŠLÁK