Málokto u nás si vedel doteraz predstaviť defenzívneho stredopoliara Interu a reprezentácie PETRA DZÚRIKA (29. 12. 1968) inde, než na poste, kde zvyčajne rozbíjal súperove akcie a prípadne osobne dával pozor na najnebezpečnejšieho útočníka, alebo tvorcu hry súpera. Proti Trenčínu ho tréner Jozef Bubenko vytiahol na hrot, čo malo byť prekvapením pre súpera. „Dzuro“ úlohu v tomto smere splnil, súperovi dal dôležitý druhý gól vo svojom 151. ligovom zápase. Bol to jeho štvrtý v sezóne – v Interi je po Drobňákovi a Mičovičovi tretím najlepším strelcom – a celkove 28. v lige.

Šípili ste v týždni, že sa ocitnete na tomto poste?

„V týždni sme nacvičovali niekoľko variantov rozostavenia a jeden bol so mnou na hrote. Takže čosi som mohol tušiť, ale definitívne som sa to z úst trénera dozvedel poldruha hodiny pred výkopom.“

Bolo to pre vás prekvapujúce?

„Ani nie, hráč je na to, aby plnil úlohy trénera.“

Hrali ste vôbec už niekedy na hrote?

„Ešte za žiakov, ale pamätám si, že som vtedy nedal gól. Až teraz pri premiére medzi seniormi.“

Dali ste v zápase viac ako gól?

„Ešte v Humennom dva, keď sme vyhrali 4:2 nad Nitrou.“

Ako sa vám to hrá v obrátenom garde, keď ste nestrážili, ale museli strážiť vás?

„Mal ma na starosti Zajcev. Priznám sa bez mučenia, že sa mi lepšie hrá v pozícii defenzívneho stredopoliara. Bolo to niečo nové, ale som rád, že som hrou aj gólom prispel k víťazstvu.“

Ako ste videli situáciu pred gólom?

„Zajcev na mňa stále striehol, dôsledne ma držal, tak som sa snažil od neho odpútať, čo sa mi po priamom kope Drobňáka aj podarilo. Nezachytil môj odpútavací pohyb a ja som si mohol nabehnúť na loptu.“

Myslíte si, že zostanete hrávať na hrote?

„To je otázka pre trénera, ale skôr si myslím, že to bolo iba dočasné riešenie.“

JÁN MIKULA