Na mojej dovolenke na Morave neustále lialo a keď som chcela odísť, vypukli povodne. Na Balatone chytila celá výprava neznámy vírus a štyri dni sa z nás rinulo všeličo nepekné zhora aj zdola. Do Grécka som cestovala asi šesť hodín, zato môj kufor šesť dní - pravdepodobne obišiel celú Európu, zatiaľ čo som chodila v jediných šortkách a umývala som si zuby vreckovkou. Po takýchto skúsenostiach ma už neprekvapilo, keď ma na výlete v Turecku zastihlo menšie zemetrasenie.
Priatelia ma začali interne prezývať Kalamity Jane a nikto so mnou nechcel chodiť ďalej ako pre rožky do obchodu. Slabšie povahy by na mojom mieste asi už nikdy viac nechceli ísť na nijakú dovolenku. Ale ja nie som nijaká bábovka. Rozhodla sa som sa vo svoj prospech využiť zákon schválnosti. Ten zákon, ktorý vraví, že na cestách vždy potrebujete to, čo ste zabudli doma. Nejako sa s tým predsa musí dať vybabrať. Keď budem mať úplne všetko, nič nečakané sa mi nemôže prihodiť. Môj manžel sa ma snažil od tohto experimentu odhovoriť, ale ja som bola neoblomná. Je načase zlomiť začarovaný kruh môjho prekliatia.
Začala som s výberom cestovného poistenia. Keď som si našla ponuku s najvyšším plnením liečebných nákladov (čiže bez obmedzenia) a zabezpečila sebe aj manželovi pripoistenie všetkých možných následkov, pustila som sa do cestovnej výbavy. S bežne dostupnými potrebami ako sú gumáky, nafukovací čln, klobúky proti slnku i do dažďa, opaľovací krém s OF 30 alebo sieť proti hmyzu neboli problémy. Horšie to bolo s ochrannými protipožiarnymi oblekmi, prilbami, skladacím rebríkom a záchrannými lanami. Ale keď máte motiváciu, zoženiete všetko. Nasledovala lekárnička - s tým mi museli pomôcť všetci známi i neznámi lekári. Musela som na nich síce použiť všetky známe i neznáme finty, ale výsledok bol viac než uspokojivý. S našou domácou lekárničkou som pokojne mohla ísť robiť poľnú nemocnicu do južnej Afriky. Nezabudla som ani na príručný balíček na prežitie pre prípad zasypania, stroskotania alebo uviaznutia v divočine. Skrátka - nezabudla som na nič.
Viem, že cestná doprava má v porovnaní s vlakovou a leteckou najvyššiu nehodovosť, ale museli sme ísť autom. Do vlaku ani do lietadla by sa naše batožiny totiž nezmestili. Pri výbere ubytovania tiež neviete naisto, do čoho idete. Takže manžel musel zohnať karavan. Chcela som, aby si zohnal aj zbrojný pas, ale to mi neprešlo. Tak som kúpila aspoň spreje so slzným plynom.
Takto pripravení sme sa vybrali do sveta. A urobili sme dobre. Po prvý raz v živote som zažila totálne bezpečnú a ničím nerušenú dovolenku. Mám na ňu naozaj krásne spomienky. Asi týždeň po nej nečakane utiekol manžel z domu. Nechal len lístok na kredenci s kontaktom na dobrého psychiatra. Nuž, všetko sa poistiť nedá...
Guliana
