Serge Charchoune - Sergej Šaršún: Mechanicky drak (1917), zbierka Raymonda Creuza, Paríž.
FOTO - MAPFRE VIDA, MADRID
Charchoune či Šaršún, maliar a spisovateľ, mal veľkú retrospektívnu výstavu v Madride
V nedeľu sa v Madride skončila veľká retrospektívna výstava obrazov a kresieb Sergea Charchouna pod názvom Od dada k abstrakcii. Serge Charchoune alebo tiež Sergej Ivanovič Šaršún, o ktorom u nás vie prakticky iba odborná obec, je autorom dvojdomým - ako maliar a spisovateľ. Narodil sa v ruskom Buguruslane v roku 1889 (kam sa umelcov otec, turčiansky šafraník a olejkár Ján Šaršún dostal na svojej púti za obchodom), zomrel v roku 1975 vo Villeneuve-Saint-Georges vo Francúzsku. V roku 1912 prišiel do Paríža, kde študoval na dvoch umeleckých akadémiách. Až na barcelonské pôsobenie v čase prvej svetovej vojny a neskorší kratší pobyt v Berlíne svoj osud spojil s Parížom. Tam sa stretával s významnými predstaviteľmi literárnej a výtvarnej avantgardy, napríklad s Tzarom, Picabiom, Éluardom, Légerom či Soupaultom a zúčastňoval sa aj na aktivitách skupín Cercle et Carré, neskôr Abstraction-Création.
Je považovaný za predstaviteľa parížskeho krídla ruskej výtvarnej avantgardy, patrí tiež k zakladateľom svetového abstraktného výtvarného umenia, no jeho maliarske dielo sa nedá mechanicky zaradiť do zaužívaných schém výtvarných teoretikov. Raymond Creuze, parížsky galerista, výtvarný teoretik a historik, Šaršúnov objaviteľ a dlhoročný mecenáš o ňom povedal: "Pracoval ako laborant-výskumník. Existuje množstvo maliarov, ktorí si vybudovali kariéru na jeho vynálezoch. Bol to objaviteľ, no zakrátko sa pustil do novej témy a stará ho prestala zaujímať." Šaršún bol veľmi skromný a nemal záujem o všeobecné spoločenské uznanie. V zrelom veku ho však nakoniec neminulo, keď mu Raymond Creuze v roku 1944 usporiadal prvú zo série výstav.
"Najznámejší z neuznaných," povedal o ňom André Salmon. Jeho maliarske dielo prešlo od "ornamentálneho kubizmu" cez krátku dadaistickú periódu a kubizmu či purizmus až k abstraknej maľbe, muzikalizmu, ktorý sa postupne dopracoval k monochrómnosti a k bielemu na bielom. Ako spisovateľa ho zaraďujú medzi autorov chlebnikovského typu. Až na poému Foule immobile (Nehybný dav) napísal všetky svoje literárne práce po rusky.
Aj slovenský pôvod ovplyvnil Šaršúnovu tvorbu. Mal sklon k ornamentálnosti a vo svojej autobiografii sa domnieva, že svoju lyrickosť a muzikálnosť zdedil po otcovi. Napokon od istého času svoje diela nesignoval iba po francúzsky a azbukou po rusky, ale aj slovenskou podobou svojho mena - Šaršún alebo tiež Šaršun. Pre slovenskú kultúru Charchouna-Šaršúna objavil literárny vedec a teoretik a historik výtvarného umenia Oskár Čepan. Na jeho pozvanie prišiel v roku 1968 umelec na Slovensko. Navštívil aj hroby svojich starých rodičov v turčianskej obci Ležiachov a podľa svedectva prekladateľky a rusistky Nade Čepanovej na cintoríne poznamenal: "Tak tu som pri prameňoch otcovskej krvi."
Madridská výstava je svedectvom o stúpajúcom záujme o dlho prehliadaného maliara svetového formátu Sergea Charchouna - Sergeja Šaršúna. Na príprave výstavy usporiadajúca nadácia Mapfre vida spolupracovala s galériami a súkromnými zberateľmi z mnohých krajín vrátane Slovenska, dokumentárnymi materiálmi prispela Slovenská národná knižnica a po organizačnej stránke aj Slovenský rozhlas.
Autor: FERO HORVAT(Autor je archivárom, výtvarným publicistom a fotografom)
