Paul McCartney počas nedeľňajšieho koncertu v Prahe. FOTO REUTERS - PETR JOSEK
Ked sa 6. júna v roku 1944 na francúzskom pobreží vylodili spojenecké vojská, Paul McCartney mal krátko pred druhými narodeninami a sotva mohol niekto tušiť, čo z malého liverpoolskeho chlapca bude. V ten istý deň, o šesťdesiat rokov neskôr, bývalý člen skupiny Beatles, autor nesmrteľnej hitovky Yesterday, držiteľ šľachtického titulu a jeden z najbohatších žijúcich umelcov na svete, hral v Českej republike.
Už od popoludňajších hodín prúdili do areálu bývalej továrenskej haly ČKD v Prahe-Vysočanoch masy ľudí. Koncertnú premiéru tam absolvoval nielen Paul McCartney, ale aj T-Mobile Park. Nový priestor pre veľké hudobné akcie s kapacitou 80-tisíc návštevníkov sa slušne zaplnil už pred pol deviatou, keď sa ozval úvodný riff skladby Jet a na pódiu vystriedali tanečníkov a dídžejov hudobníci. Po prvej beatlesovke Got To Get You Into My Life hlavná hviezda večera v neodmysliteľnom červenom saku tradične pozdravila publikum v rodnej reči.
"Achoj Prahó," nieslo sa z mamutej zvukovej aparatúry, ktorej časť bola postavená dvesto metrov pred pódiom. V celom areáli bolo všetko dokonale nielen počuť, ale vďaka niekoľko desiatok metrov vysokým videostenám, stojacim po bokoch pódia, i vidieť aj z úplne zadných radov. McCartney sa blysol ešte niekoľkými vetami v češtine prevyšujúcimi bežné frázy, ale uvádzanie skladieb zároveň nechával titulkovo prekladať priamo na veľkoplošné obrazovky.
Stopäťdesiat minút koncertu ubehlo presne podľa očakávaní. Program večera kopíroval album Back in the US: po úvode sa vystriedalo niekoľko beatlesoviek (All My Loving, Long And Winding Road) s McCartneyho najlepšími skladbami zo sólovej kariéry (Let Me Roll It, Maybe I'm Amazed), prišiel krátky akustický blok (Blackboard, We Can Work It Out) uzavretý venovaniami dvom mŕtvym kolegom Johnovi Lennonovi a Georgeovi Harrisonovi (Here Today, All Things Must Pass) a záver patril dvom blokom najväčších McCartneyho hitov z éry Beatles, ktoré predelila bondovka Live And Let Dye s obrovským ohňostrojom.
Väčšina melódií večera vznikla pred štyridsiatimi rokmi, no ich čaro stále funguje. Vďaka technike si je dnes možné vychutnať v plnom znení naživo kedysi nemysliteľné koncertné kusy ako napríklad Elenor Rigby či Penny Lane i so sprievodnou štýlovou videoprojekciou. O genialite jednotlivých hudobných nápadov sa najlepšie presvedčíte, keď stojíte v mase ľudí z niekoľkých generácií spievajúcej hymnický refrén Hey Jude alebo krásne klenutú Yesterday, ktorá je vlastne úplne antištadiónovou pesničkou. Sála z toho obrovská pozitívna energia, a to je vlastne ten hlavný dôvod, prečo sa oplatí McCartneyho koncert zažiť aspoň raz naživo.
Čím sa odlišuje toto turné od minulých, je zaradenie doteraz nehraných skladieb ako She's A Woman či I We Just I Seen A Face. Beatlesovský spevník síce ponúka vyše dvesto skvelých pesničiek, ale na hlase Paula McCartneyho už je občas trochu počuť roky. V niektorých pasážach ho šetrí, ale aj preto, aby dokázal spievať vyše dve hodiny a naplno sa mohol oprieť do záveru koncertu.
Ako vystúpiť z tieňa slávnej minulosti? Nie je to jednoduché, najmä ak sa ona výrazne spája s fenoménom Beatles. Paul McCartney sa o to snažil niekoľko rokov, až si uvedomil, že to vlastne nemá dôvod robiť. Stále komponuje nové pesničky a baví ho to, ale v posledných desiatich rokoch už má nadhľad skúseného rockového veterána, ktorý vie, že väčšina publika na jeho koncerty aj tak chodí predovšetkým kvôli počúvaniu starých skladieb. To sa naplno potvrdilo aj v Prahe. Kto nebol, môže banovať.
A to nielen preto, že na plagátoch bolo uvedené "Posledné turné Paula McCartneyho."
Autor: Praha
