Syn popraveného kráľa Ľudovíta XVI. a jeho sťatej manželky Marie-Antoinetty, ktorých revolucionári pripravili o život pod gilotínou, strávil detstvo v parížskom väzení Temple. Ako desaťročný umiera, jeho telo tajne pochovali verní rojalisti.
O pravosti jeho pozostatkov kolovali pochyby. Srdce v krištáľovej váze považovali mnohí historici za nepravé. Relikvia sa stala v monarchistických kruhoch mystickým symbolom nevinnosti a obete francúzskych panovníkov. V apríli 2000 vyriešili záhadu historici a genetici. Srdce Ľudovíta XVII. je pravé.
Pochovanie srdca má priniesť zmierenie medzi Francúzmi a históriou. Na uložení srdca do hrobky jeho rodičov sa zúčastnia predstavitelia európskej aristokracie.
Organizátori odmietajú obvinenie, že ide o monarchistickú ceremóniu, a zdôrazňujú, že Ľudovít XVII. bol v rokoch 1793 - 95 francúzskym panovníkom, ktorého uznal celý svet. Podľa nich si dnes zaslúži dôstojný pohreb o to viac, že za posledných 200 rokov sa jeho smrť stala symbolom republikánskeho teroru revolúcie.
Francúzsko sa len ťažko zmieruje s reputáciou národa, ktorý popravil vlastných panovníkov. Mnohí historici dodnes nemohli uverejniť v krajine diela o obetiach revolučného teroru počas rojalistického povstania v západnom departamente Vendee, o znásilňovaní mníšok alebo popravách predstaviteľov cirkvi. Len vo Vendee zmasakrovali desaťtisíce roľníkov, ktorí odmietli ducha revolúcie.
Autor: MICHAL HAVRAN ml., Štrasburg
