Jeden z nich, Peter Muránsky (KDH) hovorí, že zákonom sa "urobí čiara za usporiadaním majetku, ktorý štát ešte spravuje a nepatrí mu".
Poslanci argumentujú, že kým fyzickým osobám štát opäť umožnil reštituovať (od 1. januára tohto roka), cirkvám nie. Tým sa podľa nich porušili ústavné práva cirkví. "Fyzické osoby a cirkvi sú si pred ústavou rovné," hovorí Muránsky.
Reštitúcie boli možné pre cirkvi aj pre občanov v prvej polovici 90. rokov. Podľa zákona z októbra 1993 (o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam) si svoje nároky mohli uplatniť v 12-mesačnej lehote.
Táto lehota však podľa Muránskeho veľakrát nestačila, lebo časť cirkevných archívov bola zničená a správcovia cirkevného majetku nepripravení. "Bolo množstvo vecí, ktoré jednoducho nemohli byť kvalifikovane podané na okresné súdy," hovorí.
Zákon sa má týkať všetkých cirkví a náboženských spoločností. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda povedal, že konferencia sa návrhom zákona ešte nezaoberala, no jeho podstate sa teší. O zákone z roku 1993 sa podľa neho vopred vedelo, že je "provizórnym riešením".
Reštituovať sa majú pozemky poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, pôvodné hospodárske budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti. V akej hodnote, nevedno. Radovan Čikeš z cirkevného odboru ministerstva kultúry povedal, že vyčísleniu hodnoty bráni to, že veľa vlastníckych pomerov sa dosiaľ nepodarilo vyriešiť. "Osoby, ktoré mali majetok vydať, to dali na súd a tie ešte nerozhodli."
Pod návrhom zákona sú podpísaní poslanci KDH a po jednom z SMK, SDKÚ, SF a ĽÚ. Podľa Muránskeho sa budú snažiť získať podporu aj ďalších strán. Myslí si, že ANO by nemala byť proti, lebo "princípom liberalizmu sú aj jasné vlastnícke vzťahy".
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner návrh zákona ešte neanalyzoval, no pýta sa, "prečo práve teraz, keď sú iné problémy, ktoré neznesú odklad". Myslí si, že parlament vzhľadom na svoje zloženie "je naklonený takýmto iniciatívam". (joč)
