Jaroslav Spišiak. FOTO - ARCHÍV SME
Prečo sa podsvetie navzájom vraždí?
Ak dospejú do situácie, ktorú nevedia riešiť inak, tak sa navzájom vyvraždia. Nemajú problém pristúpiť ani k takémuto radikálnemu riešeniu. To je jeden z prejavov organizovaného zločinu. Môže to byť z rôznych dôvodov.
Čo to znamená, keď niekoho zastrelia samopalom na ulici za bieleho dňa?
Používajú viac spôsobov. Niekedy zabíjajú tak, aby sa nenašlo ani telo - väčšinou preto, aby ten človek niečo nevyzradil, nespolupracoval a aby sa nevedelo, že je mŕtvy. Ďalší spôsob je zabiť niekoho na verejnosti, pred všetkými, aby to bolo odstrašujúce pre ďalších členov skupiny - takto dopadol ten, ktorý robil inak, ako bolo dohodnuté. Vražda môže byť vykonaná aj rituálnym spôsobom, keď okrem zavraždenia nechajú stopu, odkaz - odrežú sa prsty, vyreže sa jazyk. To je vtedy, keď má byť jasné, prečo vražda bola vykonaná.
Odkaz smeruje vždy k podsvetiu alebo aj k polícii?
K polícii nesmeruje nikdy nič.
Stále hovoríte, že zločinecké skupiny sledujete. Neviete takýmto vraždám zabrániť?
Zabránili sme a nie raz. Napríklad v Dunajskej Strede sme zatkli osoby, ktoré pripravovali vraždu dvoch občanov. My ich vo všeobecnosti monitorujeme preto, aby sme ich mohli obviniť zo spáchania protispoločenskej trestnej činnosti, kde sú poškodení bežní občania, štát, štátny rozpočet. Podsvetie nikdy nepríde na políciu, pretože si vybavuje účty medzi sebou. Keby niekto na políciu prišiel, nevedel by zdôvodniť, prečo ho chcú zavraždiť, bez toho, aby povedal o svojej trestnej činnosti.
Petra H. sa však už raz pokúšali zavraždiť. Nedalo sa predpokladať, že sa o to znovu pokúsia?
Polícia hovorila aj s ním, aj s mnohými inými ľuďmi, ale on vydal jednotný príkaz, že nikto nesmie hovoriť, o čo tu ide a že nikto nesmie spolupracovať s políciou. Hneď ako by sa člen podsvetia chcel zachrániť s pomocou polície, v zločineckej skupine by stratil svoju úroveň. S viacerými som sa rozprával, skúmal som ich pozíciu, prečo do toho vlastne idú. Oni rátajú s tým, že skôr či neskôr budú v takom postavení, že budú zabití alebo v riziku ohrozenia života. Dennodenne s tým žijú.
Strely zo samopalu mohli zasiahnuť aj okoloidúcich. Čo sa s tým dá robiť?
Ako sa tomu dá zabrániť? To by sme ich všetkých museli sledovať, na čo nemáme zákonné oprávnenie. Ani by to nebolo efektívne, lebo vo väčšine prípadov sú vykonávateľmi iné osoby ako objednávatelia. Vo viacerých prípadoch sme mali informácie, kto má byť zlikvidovaný. Oslovili sme ich, informovali, že majú byť zavraždení. Tí povedali, že o tom tiež vedia. Keby spolupracovali, chránili by sme ich, ale odmietli. Napriek tomu sme ich sledovali, v jednom z týchto prípadov sa stalo, že SBS, ktorá dotyčného strážila, policajtov odhalila a skoro prišli o život. Chceli ich zabiť, lebo si mysleli, že sú najatí vrahovia. Aj takéto situácie prežívame.
