Nevedno, či tým myslel sám seba, na jeho myšlienku však nadviazal Ľubomír Fogaš, ktorý za takého človeka označil Jozefa Stanka a sám sa v jeho prospech vzdal kandidatúry.
Myšlienku o Stankovi ako predsedovi SDĽ, takú obľúbenú medzi novinármi, však rýchlo zmietol samotný Stank svojím vystúpením. O ich hlasy sa vôbec neusiloval a delegáti mu to pri voľbe oplatili.
Naopak, zjav obrovitého Pavla Koncoša nenechal nikoho na pochybách o jeho ambíciách. Aj spôsob, akým sa po Fogašovi postavil k rečníckemu pultu a významne si dvíhal mikrofón, bol výrečný. K úspechu mu do značnej miery pomohli tvrdé slová na adresu pravice a jeho protikandidátov.
Navyše Koncoš s delegátmi nehral hry na druhého či tretieho najvhodnejšieho a tváril sa, že mu na delegátoch naozaj záleží.
Roman Šipoš nezaváhal, hoci ako jediný svoj prejav nečítal - bol však len malým hráčom v tejto veľkej hre, ako to pred niekoľkými dňami vyhlasoval ústredný tajomník KSS Jača.
Weiss by so svojím prejavom celkom iste žiaril na vedeckej konferencii o príčinách postavenia SDĽ a možných východiskách, medzi dávno rozhodnutými delegátmi však nemal ohlas. Napokon, ako neskôr sám priznal, ani ju nečakal.
Väčší boj jeho krídla sa dá očakávať skôr pri zostavovaní kandidátky pre budúce voľby - ich šance budú vyššie, ak preferencie budú nižšie.
A tak kým v sále prijímal gratulácie Pavel Koncoš, v bare pred televíznou obrazovkou redaktor Slobodnej Európy upozorňoval Fogaša na program Novy: Jurský park. Návrat dinosaurov.
