BUKUREŠŤ - Posledné zasadnutie premiérov krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) v Bukurešti rozdelilo členské štáty na dve skupiny, líšiace sa rozdielnym tempom liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi tovarmi. Premiéri Česka, Maďarska a Slovenska podpísali dodatkový protokol, ktorý predpokladá rýchlejšie odstraňovanie bariér v agroobchode ako u zostávajúcich štyroch členov CEFTA.

Rozdielne názory v tejto otázke ukázalo už augustové zasadnutie Spoločného výboru CEFTA pre poľnohospodárstvo. Všetky strany sa však zhodli na tom, že ktorékoľvek krajiny môžu liberalizovať súčasné poľnohospodárske koncesie na základe bilaterálnych dohôd. Premiéri v piatkovej deklarácii ocenili, že sa tak našlo riešenie, ktoré nepoškodzuje záujem žiadnej strany.

Dôležitou témou bukureštského summitu bola aj budúcnosť zoskupenia CEFTA po vstupe niektorých jeho členov do Európskej únie. Hoci viacerí účastníci, vrátane slovenského prieméra Mikuláša Dzurindu sa vyslovili za zachovanie úzkych väzieb, záverečný dokument neobsahuje žiadne podobné vyhlásenie. „Verím, že krajiny CEFTA, ktoré vstúpia do EÚ, sa pokúsia v čo najväčšej miere eliminovať prípadné nepriaznivé dosahy proti zostávajúcim zmluvným stranám tejto dohody,“ povedal vo svojom príhovore Dzurinda.

CEFTA založili v roku 1992 Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko, aby čo najviac liberalizovali vzájomný obchod. Podarilo sa to najmä v oblasti priemyselných produktov a poľnohospodársky obchod zatiaľ zaostáva. Neskôr sa CEFTA rozšírila aj o Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko. Horúcim kandidátom, ktorý rozšíri počet členov pravdepodobne na budúci rok, je Chorvátsko.

Slovenský obchod so štátmi CEFTA tvorí približne štvrtinu nášho zahraničnoobchodného obratu. S výnimkou Českej republiky má Slovensko so všetkými členmi zoskupenia aktívnu obchodnú bilanciu. Prebytok vývozu nad dovozom dosiahol za osem mesiacov tohto roka 410 miliónov dolárov. (čtk, tasr, sita)