ho kalendárneho roka za rok štúdia od 0 do 21 900 korún. Nulová hranica školného však bude podľa ministra školstva Fronca platiť iba v nasledujúcich dvoch rokoch.

Aj keď sa vysoké školy permanentne sťažujú na nedostatok peňazí, nie sú myšlienkou spoplatnenia štúdia nadšené. Najmä technické vysoké školy sa obávajú úbytku študentov. Niektorí predstavitelia vysokých škôl považujú toto opatrenie za nesystémové. Pýtajú sa: „Prečo sa má platiť za vysokoškolské štúdium, keď sa za stredoškolské neplatí?“ Navyše tvrdia, že poplatky neprinesú školám také sumy, ktoré by im skutočne pomohli.

Aj keď navrhovaná suma nepokrýva celkové náklady na jedného študenta, podľa zástancov reformy by mala zlepšiť dostupnosť vysokých škôl pre všetkých, aj zvýšiť skutočnú zaangažovanosť študentov. Priaznivci reformy sú zároveň presvedčení, že keď sa bude za štúdium platiť, začnú aj študenti viac tlačiť na jeho kvalitu.

Študenti však pochybujú o tom, že môžu kvalitu štúdia ovplyvniť. „Neviem ako by študent mohol vplývať na zvýšenie kvality,“ hovorí študentka Univerzity Komenského Zuzana Mičková. „Naše možnosti výberu sú dosť úzke. Takmer všetko máme presne predpísané. Teórie o tom, ako študenti svojím záujmom o určité prednášky ukážu na to, čo je kvalitné, sú utópia.“

Niektorí dokonca poukazujú na to, že ani záujem o školu ešte nemusí byť mierou jej kvality. Tvrdia dokonca, že keď je o školu záujem stabilne vysoký, nemá dôvod pracovať na zlepšeniach."To, že sa na niektorú školu hlási až päťnásobne viac ľudí, ako môže prijať, ešte neznamená, že je kvalitnejšia ako iné," myslí si študentka filozofie Katarína Majtánová. "Poznám študentov práva, ktorí majú výhrady proti kvalite výučby, ale sú presvedčení, že keď vyštudujú, nájdu uplatnenie. A to rozhoduje."

Autor: gal