"V podstate som si nemohol naplánovať riadnu dovolenku. Niekedy som bol v práci 12 hodín, inokedy mi povedali, že nemísm prísť celý týždeň, lebo pre mňa nemajú prácu. Nnemohol som si naplánovať normálnu dovolenku. Bol som stále na špagátiku," spomína Miro Komárek. K nemenovanej lízingovej spoločnosti sa dostal náhodou. Hľadal totiž prácu na čiastočný úväzok, pretože potreboval robiť väčšie opravy na dome a zároveň musel zarobiť na živobytie pre rodinu. "Plat som mal tiež dosť o ničom a o stravných lístkoch alebo zabezpečení dopravy do zamestnania som mohol len snívať."

Takéto zneužívanie lízovaných pracovníkov je protizákonné - Zákonník práce totiž jasne vymedzuje práva zamestnancov a tými sú aj zamestnanci lízingoviek.
Okrem toho, že slušné lízingové spoločnosti svojim zamestnancom normálne poskytujú služby ako dopravu a stravné, starajú sa aj o to, aby neboli na pracovisku diskriminovaní aj čo sa týka platových podmienok. "Naši ľudia majú rovnaké platové podmienky ako ostatní," hovorí Boris Lukáč. "Môže sa však stať, že nedostanú pohyblivú časť platu, napríklad prémie. KOniec koncov prémie sú nástrojom, ktorým firma stimuluje zamestnancov, ktorí pre ňu pracujú dlhšiu dobu."

Výhodou pre lízovaných pracovníkov je aj to, že sa nemusia starať o to, čo bude, keď sa zmluva skončí. "Keď vidíme, že nášmu zamestnancovi dobieha dohodnutá práca, hľadáme pre neho v predstihu ďalšie uplatnenienie," uzatvára Lukáč.