Humus je významnou zložkou biologicky aktívneho pôdneho horizontu a je základom dobrých fyzikálnych vlastností pôdy. Zlepšuje využitie pôdnej vlahy a vzduchu, zachytáva slnečné žiarenie. Má ešte rad ďalších významných vlastností, ktoré urýchľujú rast a dozrievanie plodín, a tým zvyšujú úrodu záhradných rastlín aj ich kvalitu.
V ovocných výsadbách a vo vinohradoch vysievame rastliny na zelené hnojenie koncom mája a v júni, ale aj po zbere ovocia, najneskôr však do konca augusta. Vhodné sú najmä plodiny, ktoré pri zatienení dosahujú dostatok zelenej hmoty a rýchlo vytvoria súvislý porast brániaci rastu nežiaducich burín. Osvedčil sa predovšetkým výsev strukovinovo-obilných miešaniek. V monokultúre, najmä v piesočnatých a hlinitých pôdach sa používa facélia vratičovistá a horčica biela. V ľahkých pôdach s nízkym obsahom vápnika možno vysiať pohánku, lupinu a ďatelinu purpurovú, vo vápenatých hlbokých pôdach pelušku, bôb, hrach, ďatelinu lúčnu a repku ozimnú.
Záhony uvoľnené po zbere zeleniny a skorých zemiakov nenechávame prázdne. Ak nebudeme pestovať následné plodiny, vysejeme na záhony rastliny na zelené hnojenie. Mali by sme tak urobiť najneskôr do polovice augusta, lebo neskôr sa výška produkcie biomasy znižuje. V ľahkých vápenatých pôdach vysejeme predovšetkým zmes viky ozimnej a ďateliny purpurovej a v stredných pôdach s nízkym obsahom vápnika hrach siaty alebo roľný, viku a jačmeň.
Biomasu rastlín pestovaných na zelené hnojenie zapracujeme do pôdy rýľovacími vidlami, alebo plytko zaorieme, a to obvykle na jeseň, najlepšie do konca októbra. Na ľahkých piesočnatých pôdach (najmä na viatych pieskoch) a na svahovitých pozemkoch môžeme nechať porast aj cez zimu. Do pôdy ho zapracujeme až na jar, aby sme zabránili zimnému odvievaniu piesku a snehu. V biozáhradke sa odporúča rastliny pokosiť, nechať ich na záhone až do prvého mrazu a potom zapracovať plytko do pôdy.
Zelené hnojenie je lacný, zdravý a jednoduchý spôsob hnojenia a zúrodňovania pôdy. Na ploche 100 štvorcových metrov vyprodukujú rastliny určené na zelené hnojenie 100 až 200 kilogramov nadzemnej hmoty, najviac slnečnica, lupina, mätonoh jednoročný a repka jarná. Do pôdy dodajú 0,5 až 1 kg dusíka, približne 0,1 kg fosforu a dostatočné množstvo draslíka. Hlboko koreniace rastliny, najmä vičenec, lupina, hrach, repka, lucerna a ďatelina lúčna, dokážu z hlbších vrstiev premiestniť na povrch pôdy potrebné živiny.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
