m tela, v tradičnom talári a s baretou na hlave.
"Urobila som niečo, čo som si už dávno sľúbila," povedala o svojom štúdiu. Inšpiráciou pre prababičku bola kniha o mužovi, ktorý začal tiež ako 90-ročný chodiť na strednú školu. "Keď mohol on, prečo nie aj ja," povedala si. A tak strávila dva roky nad matematikou, angličtinou, prírodnými a spoločenskými vedami. Nevynechala ani jeden deň. "Získala som tým zmysel života. Povedala som si, že nech mi to trvá aj päť rokov, idem do toho," cituje agentúra AP maturantku, ktorá má 81 vnúčat a pravnúčat.
Ako dievča chodila denne dva kilometre pešo do jednotriedky v Pahokee. V roku 1931 však dala pred štúdiom prednosť svadbe s farmárom. Po tom, čo prežila troch manželov, si povedala, že je načase vrátiť sa do školy. Každý deň vstávala o štvrtej ráno a dala si horúcu sprchu, aby si rozhýbala kolená. Potom sa vlastným autom doviezla do školy. Na lavici vo vzdelávacom stredisku pre dospelých mala počítač a okolo nej sedeli spoužiaci z Jamajky, Haiti a Latinskej Ameriky.
