Petra Polnišová (28) vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU. Pracovala ako moderátorka v TV Luna, potom odišla na rok a pol do Milána, hrala v divadle Teatro Laboratorio Mangiafuoco. Od roku 2002 je v divadle GUnaGU. Hrá v predstaveniach Gotika, Cirostratus, Modelky. V chystanom predstavení Herman von Hardcore bude hrať pornoherečku. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Štvrtok večer mala herečka PETRA POLNIŠOVÁ zážitok z krstu CD z opery Cirostratus, v ktorej vystupuje v bratislavskom divadle GUnaGU. Krstným otcom bola skupina Zóna A. "Opera a punk. Spojilo sa takmer nespojiteľné, úžasný pocit. V našom divadle ho mám, našťastie, často," hovorí. Vidno ju však nielen v GUnaGu, ale aj v zábavnej relácii SOS na STV.
Neustále niekoho parodujete. V predstaveniach divadla GUnaGU i v relácii SOS na STV. Ste na smiešne správanie zameraná?
"Nehľadám ho silou-mocou, vôbec nie. Nechodím po ľuďoch a nesledujem, čo smiešne robia. Ale často, ani neviem ako, sa ocitnem v situáciách, keď sa musím smiať. Aj sama na sebe. Rýchlo si uvedomím, keď som práve zareagovala smiešne alebo trápne. Vtedy si poviem, že to musím použiť!"
V SOS vystupujú spolu s vami aj vaši kolegovia z divadla Dano Dangl, Roman Pomajbo, Peter Sklár a režisér Karol Vosátko. Dá sa povedať, že všetko, čo v relácii vidíme, je váš typ humoru?
Neustále niekoho parodujete. V predstaveniach divadla GUnaGU i v relácii SOS na STV. Ste na smiešne správanie zameraná?
Nehľadám ho silou-mocou, vôbec nie. Nechodím po ľuďoch a nesledujem, čo smiešne robia. Ale často, ani neviem ako, sa ocitnem v situáciách, keď sa musím smiať. Aj sama na sebe. Rýchlo si uvedomím, keď som práve zareagovala smiešne alebo trápne. Vtedy si poviem, že to musím použiť!
V SOS vystupujú spolu s vami aj vaši kolegovia z divadla Dano Dangl, Roman Pomajbo, Peter Sklár a režisér Karol Vosátko. Dá sa povedať, že všetko, čo v relácii vidíme, je váš typ humoru?
Veľa textu, ktorý je v scenári, si sami upravujeme, dosť toho vzniká našou improvizáciou. Ale na reláciu, ktorú by sme si robili podľa vlastných predstáv, by nám asi žiadna televízia nedala príležitosť. Rada by som využila svoj obľúbený montypythonovský čierny humor, ale nie vždy sa to dá. Treba sa aj prispôsobiť. V istom bode sa musíme stretnúť všetci - herci, scenáristi, dramaturg i režisér.
V ktorej televízii vidíte viac námetov na parodovanie - vo verejnoprávnej alebo v súkromných?
Predstava STV bola, aby sme parodovali len jej vlastné relácie. V SOS vystupujem často ako redaktorka alebo moderátorka - lepšie sa však parodujú tie zo súkromných televízií. Verejnoprávne moderátorky majú pokojnejší prejav, nie taký agresívny, takže sa nemám veľmi čoho chytiť. Nejde mi však len o parodovanie, baví ma hrať sa na niekoho, kým nie som.
Zdá sa vám, že ste už prišli na to, čo v televíznom humore funguje a čo nie?
Neviem, či na to niekedy prídem. Humor sa dá robiť na sto spôsobov, ale veľa sa dá ovplyvniť hereckým prejavom. Zistila som, že sa musím krotiť, nehrať tak ako v divadle. Už sama kamera totiž veľa pridáva. Na javisku sa môžem štylizovať, koľko chcem, v televízii aj jemné gesto vyznie prehnane.
Sama ste boli moderátorkou, ktorú dnes tak rada parodujete. Už sa vám táto práca nepáči?
Záleží na tom, čo moderujete. Nie je to ľahká robota. Musíte sa vedieť rozprávať so všetkými a o všetkom, ale nie až tak do hĺbky. A ja som zistila, že niekedy sa s ľuďmi nemám o čom rozprávať. Pre niekoho môže byť taký typ konverzácie príjemný, mňa to frustrovalo. Trochu ma stresoval pocit, že musím. Niekedy som sa kvôli tomu zasekla a vôbec som nevedela, kde som. Veľmi mi odľahlo, keď som s moderovaním prestala.
Takže by ste mali byť vlastne chápavá.
Veď ja nechcem nikoho urážať, len sa snažím trochu zľahčovať. Všetky moderátorky sú v podstate rovnaké. Usmievajú sa, sú milé, snažia sa pôsobiť dokonalo a šťastne. Ale sme predsa normálni ľudia, preto sa snažím vyťahovať nedokonalosti a ubrať trochu z ich vážnosti. Trochu tú ponuku tvárí a gest spestriť.
Máte na to nejaký trik?
Stačí, ak nejaké naučené gesto, na ktoré sú už diváci zvyknutí, použijem o sekundu neskôr, ako by čakali, ak ho preženiem, alebo ak sa tvárim angažovane tam, kde nemám, a naopak. A ak sa hrám ja, nedokonalá - v dnešnom ponímaní, na dokonalú.
Čo iné môžete ako herečka ešte v televízii vyskúšať?
No, STV by ešte mohla podporovať nejaké filmy. Teraz sa mi to zdá reálnejšie ako kedysi. Prijala by som hrať v nejakom filme o normálnych, principiálnych veciach, ktorý sa na nič nehrá a nechce silou-mocou moralizovať, akí sme citovo prázdni. Dúfam, že kvôli relácii SOS nebudem definitívne zaradená ako komička. Myslím si, že by som dobre zahrala aj v dráme.
Divadlo GUnaGu má maličkú scénu. Vyhovuje vám to?
Študovala som bábkoherectvo, počítala som teda s tým, že nebudem vystupovať pred veľkým publikom. Som spokojná, mám pocit, že som presne tam, kde patrím. Vyhrám sa tam odušu a s kolegami si rozumiem. Možno práve preto, že divadlo je také maličké. Nemyslím si, že práca má zmysel len vtedy, keď o nej všetci vedia. Okrem toho, čím viac divákov by som mala, tým väčšia by bola skupina tých, ktorým sa nepáčim. No načo by mi to bolo?
