Gaetano Donizetti: Viva la mamma l Štátna opera Banská Bystrica l Hudobné naštudovanie: Pavol Tužinský l Scéna: Jaroslav Valek l Kostýmy: Jana Hurtigová a. h. l Réžia: Matúš Oľha a. h. l Hrajú: Dušan Šimo, Šimon Svitok, Eva Šeniglová, Zoltán Vongrey, Igor Lacko, Ivan Zvarík a ďalší l Premiéra 28. mája
Bokom od hlavnej línie záujmu operného sveta sa banskobystrická Štátna opera dlhodobo uchádza o priazeň publika. Hoci v ostatnom období poľavila v dramaturgickej náročnosti predchádzajúcich sezón, naďalej pokračuje v ponuke neopozeraných tvárí. Po inšpiratívnej inscenácii Weberovho Čarostrelca (2002), opernom debute známeho bábkového a činoherného režiséra Mariána Pecka, sa v opernom žánri objavil ďalší novic z činoherného okruhu - kmeňový režisér martinského divadla Matúš Oľha. So súborom pripravil Donizettiho frašku z divadelného prostredia Viva la mamma.
Ústredným motívom málo hraného komického dielka je parodovanie nešvárov, intríg a závisti - organickej súčasti operného prostredia. Priebeh nácviku opery Romulus a Ersilia, počas ktorého sa stihne všeličo - zmeniť libreto, pohádať primadony, účelovo zameniť tenorový part za basový a celý projekt takmer finančne skrachovať, pochopili inscenátori i účinkujúci ako priestor na vybláznenie sa. Ku cti im slúži, že napriek všetkému neprekročili hranicu nevkusu.
Ako celok inscenácia pôsobí prihlučne, v zvukovej aj vizuálnej zložke. Kostýmy sú nápadité i vtipné, no zmes farieb, tvarov a recesistických detailov si divák ťažko vychutná. Najmä, ak kontrapunktom k hýrivosti kostýmov nie je umiernenosť scény. Aj jej výtvarné riešenie sa nieslo v duchu všeobecného vybúrenia sa. Matúš Oľha sympaticky rozohral a uvoľnil hercov na javisku. Nedopustil nudu, no nedopustil sa ani zvláštneho režisérskeho vkladu. Réžia sa mohla viac pohrať s ilúziou a výraznejšie odlíšiť divadlo od "reálneho diania".
Hudobné naštudovanie ostalo dielu dosť dlžné, spoľahlo sa na komickosť libreta. Pre donizettiovskú virtuozitu, ktorá má miesto i v tejto opere, sa dirigentovi nepodarilo skrotiť ani "rozšantených" spevákov, ani prevažne vo forte naladených inštrumentalistov. Medzi známymi domácimi i hosťujúcimi tvárami sa do sólistickej pozície v bystrickom súbore štýlovo najvzornejším a hlasovo perspektívnym prejavom sľubne inauguroval mladý tenor Dušan Šimo.
Inscenácii nechýbal vtip a už vôbec nie energia. Vari by jej pomohlo o čosi viac sebadisciplíny.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je teatrologička)
