ráv po niekoľkomesačnej reklamnej kampani vtrhlo aj do pražských ulíc.
Už vyše dvadsiatka svetových miest hostila výstavu (podľa iných skôr happening) CowParade. Jej organizátori po meste rozložia niekoľko desiatok umelohmotných kráv, ktoré rôzni umelci či celebrity upravia podľa svojich predstáv. Okrem výtvarníkov v Prahe tak svoju kravu zušľachtia napríklad aj slovenskí zástupcovia Dara Rolins a Milan Lasica.
Niektoré kravy sú potetované, iné oblečené do ružových kostýmov na spôsob bábiky Barbie, ďalšie pripomínajú svojich sponzorov - hoci podľa prijatých pravidiel nesmú obsahovať priamo logá, vždy sa nájdu o niečo rafinovanejšie spôsoby, ako poukázať na práve prebiehajúcu kampaň. Len málo kunsthistorikov prepuká nad touto akciou v nadšenie, rešpektujú jej charitatívny charakter, spochybňujú však jej umeleckú hodnotu - umelcom sa automaticky nestane ktokoľvek, kto pomaľuje nejaký múr alebo laminátovú kravu za štvrť milióna českých korún (licencia na usporiadanie celej akcie stojí tú istú sumu, ibaže v eurách).
Celá CowParade je pritom viac o reklame ako o charite, na ktorú nakoniec z celkového rozpočtu odíde len malé percento. Nie je to nič nové, veď aj u nás niektoré inštitúcie rozdajú ceny pre umelcov v hodnote niekoľko stotisíc korún a potom urobia televízny galavečer za niekoľko miliónov.
Nedávno v Bratislave odovzdávalo svoju cenu umelecké združenie Egoart. Škandinávsky víťaz prevzal finančnú odmenu, vyliezol na pripravený podstavec, stiahol si nohavice a s kamerou v ruke za pár minút obohatil nádvorie o čerstvú hŕbku svojich exkrementov. Akokoľvek bude verejnosť vnímať CowParade, jedno je isté: nespornou výhodou laminátových kráv oproti živým cicavcom je, že žiadne ego nemajú. Otázku, či sú "art", si môže každý rozhodnúť po svojom.
Autor: ANDREJ TOMÁŠ(Autor je publicista)
