Netradiční Dáni Outlandish, vpravo Waqas Qadri. FOTO - BMG
"Áájša, Áájša," spievali zasnene počas minulého roka takmer vo všetkých rádiách tri mužské hlasy. Popový lovesong z pera Francúza Jeana-Jacquesa Goldmana prerobila skupina Outlandish. Hoci jej členovia žijú v Dánsku, mená Isam Bachari, Lenny Martinez a Waqas Qadri prezrádzajú exotický pôvod, čo sa odráža aj v hudbe, ktorá sa zvykne prirovnávať k tvorbe Asian Dub Foundation, Common či Lauryn Hill. Ako uvádza ich internetová stránka, "základom je rap, ale prizdobený veľmi zdržanlivým citom nesúcim melódiu, ktorý poslucháča poblázni." V sobotu popoludní Outlandish zahrajú na koncerte v bratislavskom Auparku a z tohto dôvodu vznikol krátky telefonický rozhovor so spevákom WAQASOM QADRIM.
Na Slovensko prichádzate po prvýkrát, aké sú vaše očakávania?
"To, že sme na Slovensku nikdy nehrali, bol aj jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli urobiť tento koncert. Žijeme v Európe, takže vieme o vás, že ste boli súčasťou bývalého Česko-Slovenska, videli sme fotky krásnej prírody. Čo sa týka ľudí, nikdy neviete vopred, ako to dopadne, ale tešíme sa."
Prvý singel ste vydali v roku 1997 v spolupráci s Amnesty International, v sobotu v Bratislave budete hrať ako súčasť programu ku dňu detí. Je nutné spájať hudbu s takýmito súvislosťami?
"Je to pre nás dôležité, pretože všetci traja pochádzame z chudobných štátov, kde žije mnoho ľudí v biede. Keby sa naši rodičia v minulosti nerozhodli opustiť rodné krajiny Pakistan, Maroko a Kubu, možno by sme boli tiež len chudobné deti. Cítime preto ako záväzok zúčastňovať sa na rôznych benefičných akciách. Hrali sme napríklad na koncertoch pre Červený kríž či v rámci pomoci deťom v Iraku. Nerobíme to však stále, snažíme sa starostlivo vyberať."
Vaši predkovia pochádzajú z rôznych krajín sveta, vy žijete na severe Európy a rapujete. Existuje v Dánsku niečo podobné ako je v aziatská komunita v Anglicku s vlastnou hudbou, ktorá vznikla skrížením rôznych vplyvov?
"V Anglicku žije niekoľko miliónov Ázijcov, v Dánsku sú najväčšou menšinou tureckí Kurdi, ktorých je však len okolo štyridsaťtisíc, takže o nejakej komunite typu Asian Dub Foundation sa nedá hovoriť. V každom prípade, my sme v Dánsku ako prví začali experimentovať s miešaním hip-hopu a etnickej hudby, ktorá pochádza nielen z Ázie, ale aj z Latinskej Ameriky či z arabských krajín."
To už nepripomína world music, ale skôr názorný príklad hudobnej globalizácie. Ako vlastne označujete svoj štýl - dánsky rap?
"Nemáme na to špeciálny výraz. Etnickú hudbu s hip-hopom sa dnes snaží spájať veľa ľudí, my sme to robili už od našich začiatkov. Ak pochádzate z malých krajín ako Dánsko či Slovensko, môžete robiť piesne v rodnej reči, ale sotva sa o vás dozvedia niekde v zahraničí. My sme si zvolili angličtinu a španielčinu, pretože sme chceli preniknúť do sveta. O tom vlastne čiastočne hovorí aj náš názov."
Nestáva sa často, aby sa skupina z malej európskej krajiny presadila na globálnom trhu. Prečo sa to podarilo práve vám?
"Asi preto, že robíme niečo unikátne, čo dokázalo zaujať. Náš prvý album vydala dánska pobočka BMG. Dostal sa do rúk šéfom vydavateľstva v Anglicku, ktorí povedali: Okej, teraz to ešte nevydáme, ale budeme sledovať, ako sa budú Outlandish ďalej vyvíjať. Potom sme dostali ponuku na album s medzinárodnou distribúciou. Je dôležité mať za sebou silného vydavateľa."
To si všetci hudobníci nemyslia, naopak, sťažujú sa, že veľké firmy ich buď ignorujú, alebo nútia chŕliť hity. Skladba Aicha vznikla tiež pod tlakom vydavateľa?
"Hity zaujímajú hlavne stupídnych majiteľov rádií, ak máte šťastie na vydavateľa, ktorý má vzťah k hudbe, vyhrali ste. My sme ho získali a poskytuje nám veľkú slobodu. Občas, samozrejme, vzniknú isté názorové nezhody, ale nikdy nás nenúti robiť niečo za každú cenu. Nie sme umelo nafúknuté produkty typu Britney Spears, zaujíma nás hudba. Robíme hity, ale snažíme sa ich robiť po svojom."
Čo ste mali na mysli tým "pobláznením", ktoré sľubujete na internete fanúšikom?
"Inteligentné refrény s dobrými melódiami, ktoré môžu všetci spievať bez toho, aby im prišlo zle."
