"Každá strana je stotožňovaná s lídrom a takého ako Ivan Gašparovič ťažko nahradiť," povedal prvý podpredseda HZD Jozef Grapa. Nový predseda by podľa neho mal byť známy človek a nevylúčil, že to môže byť aj "parlamentný ústavný činiteľ". Viac však nechcel prezradiť. Grapa nepovedal, či tiež stranu opustí a zamestná sa v prezidentskej kancelárii.

Podpredsedníčka HZD Marta Aibeková hovorí, že v strane majú viac tipov na lídra. Sú to ľudia z hnutia, ale aj mimo neho. HZD bude mať podľa nej snem až na jeseň a dovtedy bude na čele hnutia niektorý z podpredsedov.

Na budúci týždeň bude HZD rokovať o tom, či sa rozhodne pokračovať samostatne, alebo bude pokračovať v rozhovoroch o zlúčení s inými neparlamentnými stranami. Podľa Aibekovej možností je viac. HZD utlmilo rozhovory o fúzii s Tkáčovou Ľudovou úniou, najmä preto, že časť poslancov ĽÚ podporila reformné zdravotnícke zákony.

Tkáč ako šéf ĽÚ je zároveň aj predsedom Klubu nezávislých poslancov. Po hlasovaniach niektorých jeho členov však vyhlásil, aby sa nespájali s ĽÚ a nevylúčil aj rozpad klubu.

"Ak niektorí poslanci podporia zdravotnícku reformu, tak sa ťažko zlučovať s niekým, kto nevie garantovať ani vlastný poslanecký klub a hlasuje úplne v rozpore s naším programom," povedala Aibeková. Tkáča chápe, že sa dostáva do "trápnych situácií" a aj preto sa HZD rozhovorom s ním celkom neuzatvára.

HZD malo začiatkom roka podľa ÚVVM podporu okolo 3 percent voličov. Po ohlásení Gašparovičovej prezidentskej kandidatúry začali preferencie stúpať. V apríli to bolo 7 percent, v máji 6. Sociológovia však hovoria, že ide o dočasný jav a priazeň voličov poklesne. Sociológ Pavel Haulík vidí pôsobenie hnutia bez Gašparoviča veľmi skepticky. "Nevidím na politickej scéne nikoho, kto by bol voľný a vhodný na tú úlohu," povedal. Podľa neho HZD samostatne nemá šancu. (sp)