Blesky z Tampy vďaka vydarenej strele Brada Richardsa v presilovke (Richards svojím siedmym víťazným gólovým zásahom v jednom ročníku play off prekonal šesťgólový rekord Joea Sakica z roku 1996 a Joea Nieuwendyka z roku 1999) ponad Kiprusoffovo plece vyhrali v pondelok na súperovom ľade kritický štvrtý zápas a znovu sa vrátili do hry. Ako totiž ukazujú štatistiky, až dvadsaťšesť finálových sérií z posledných dvadsiatich siedmich sa pri stave 3:1 skončilo napokon víťazstvom tímu vo vedení. Znamená to, že Lightning v podstate odvrátili finálový mečbal Flames. Takýto vývoj očakávalo oveľa menej znalcov a fanúšikov, než naopak, najmä s prihliadnutím na to, ako bezmocne a unavene pôsobili hráči Lightning v treťom zápase, ktorý prehrali na nulu.
Dve mužstvá z periférie
Už dávno sa vo finále Stanleyho pohára nestretli dva také vyrovnané tímy kvalitou kádrov, ale v istom zmysle aj ich fyzickej a psychickej stavby. Aj vlani sa síce hralo až na sedem zápasov (New Jersey Devils - Anaheim Mighty Ducks), ale za favorita takmer všetci od samého počiatku považovali diablov, ktorí to napokon naozaj dotiahli až do víťazného konca.
Tohto roku o favoritovi niet reči a to aj napriek tomu, že Tampa vyhrala Východnú konferenciu, kým Calgary bojovali o účasť v play off takmer do samého konca. Navyše, novodobá história NHL si takmer nepamätá, aby sa vo finále stretli dve mužstvá takpovediac z periférie. O prekvapujúcu finálovú účasť tímov ako Florida, Washington, Buffalo či Carolina isteže nebola núdza, ale vari s výnimkou roku 1991, keď finále hrali Pittsburgh Penguins s Minnesotou North Stars, sa za posledných pár desaťročí vždy dostalo do finále aspoň jedno mužstvo buď z historickej zakladateľskej šestky, alebo spomedzi novodobých ťažkotonážnych favoritov typu Colorado, Dallas či New Jersey. Tentoraz je situácia iná a podľa toho to aj na ľade vyzerá.
Strojový rytmus
Ak sa po prvom zápase zdalo, že Calgary Tampu zmetie 4:0, po druhom zápase prevládal pocit, že Tampa chytila dych, otočí sériu a vyhrá 4:1. Po treťom zápase to naopak vyzeralo, že Calgary využije výhodu dvoch domácich zápasov a preberie iniciatívu. Po pondelňajšom stretnutí je to všetko znovu tam, kde to bolo na začiatku pred prvým buly. Ukazuje sa, že obe mužstvá hrajú akoby v totožnom hracom moduse, ktorého charakteristickou črtou je pomerne značné výkonnostné rozpätie. Tampa ide v tomto smere úplne jedinečne, lebo hrá takmer strojovo v rytme výhra - prehra - výhra - prehra už jedenásty zápas od víťaznej série s Philadelphiou. (Mimochodom, ak by takto blesky pokračovali až do konca, v prípadnom poslednom siedmom zápase by ťahali za kratší koniec.)
Veľa z tohto súvisí isteže s kondíciou, veď blesky mali v nohách o jeden ťažký zápas viac než Flames, čo bolo v prvom zápase dosť vidieť. V prípade Flames ani tak nejde o kondíciu, ako o striedanie skvelých herných okamihov s nižším nasadením v kľúčových situáciách.
Iginla jedinou hviezdou Flames
K tomu treba prirátať, že ak sa darí Iginlovi, darí sa aj celému mužstvu. Vo štvrtom zápase ho tak veľmi vidieť nebolo a výsledok - prehra na nulu. To je jeden zo zásadných rozdielov tejto série: ak nerátame výkonnostne vyrovnaných brankárov (Chabibulin však raz doplatí na zlú a riskantnú hru mimo bránkoviska!), Lightning disponujú v sérii niekoľkými hráčmi, schopnými nahradiť jeden druhého. Týka sa to hlavne trojice Lecavalier - Richards - St. Louis. U Flames je iba jedna hviezda: Jarome Iginla. Dobre síce hrajú Conroy, Gelinas, Nieminen a prekvapujúco aj Chris Simon, ale ani jeden z nich nie je pri všetkej snahe hráčom formátu triumvirátu z Tampy. Zastupiteľnosť Lecavaliera v Tampe a nezastupiteľnosť Iginlu v Calgary sa môže stať kľúčom tohtoročného finále.
A ak je reč o zastupiteľnosti, Tampa navyše zrovnala krok vo štvrtom zápase bez dvoch hráčov základného kádra Kubinu a Fedotenka. Najmä Kubinova neúčasť robila trénerovi Tortorellovi vrásky na čele, lebo český zadák spolu so Sydorom tvorí chrbtovú kosť obrany bleskov, plus k tomu mal na starosti Iginlu. Flames však túto výhodu nevyužili, naopak, ukázalo sa, že Kubinu bez problémov zastúpil Cullimore.
Štatistiky hovoria pre Tampu
Obe mužstvá teda musia znovu preletieť takmer tritisíc míľ krížom cez pol Kanady a celú Ameriku, aby sa v stredu stretli v piatom zápase. Tampa bude vo výhode domáceho prostredia a do istej miery aj v psychickej výhode, veď zobrala Calgary vietor z plachiet. Bude však musieť prelomiť stereotyp výhra - prehra. Ak sa to bleskom podarí, a nepodarí sa im vyhrať šiesty duel v Calgary, v prípade eventuálneho siedmeho zápasu by hrali znovu doma. A tu by na ich strane stála aj historická štatistika, pretože iba dva tímy od zavedenia herného formátu na štyri víťazstvá v roku 1939 (Detroit 1945 a Chicago 1971) podľahli doma v rozhodujúcom siedmom zápase finále Stanleyho pohára (celkovo sa výsledkom 4:3 skončilo dvanásť finálových sérií).
Finále play off
Calgary - Tampa Bay 0:1 (0:1, 0:0, 0:0), gól: 3. Richards (Andreychuk, Boyle). Vylúčení 4:2, navyše Nieminen (CAL) na 5+DKZ, presilovky: 0:1, oslabenia: 0:0. Strely na bránku: 29:24, brankári: Kiprusoff - Chabibulin. Diváci: 19 221. Stav série: 2:2 (4:1, 1:4, 3:0, 0:1).
Zostavy
Calgary: Kiprusoff - Regehr, Warrener, Leopold, Montador, A. Ference, Commodore - Iginla, Conroy, Gelinas - Donovan, Nilson, Nieminen - Saprykin, Yelle, Simon - Clark, Kobasew, Oliwa
Tampa Bay: Chabibulin - Sydor, Sarich, Lukowich, Cullimore, Boyle, Pratt - St. Louis, Lecavalier, Clymer - Modin, Richards, Stillman - Afanasenkov, T. Taylor, Andreychuk - A. Roy, CIBÁK, Dingman.
Slováci v akcii
Cibák (Tampa Bay) 0 bodov, dve strely, 11 striedaní, odohral 7:16 min.
ZAŽIARIL
Brad Richards, Tampa Bay - O svojej magickej moci rozhodnúť zápas sám hráč pochybuje. "Nie je v mojej moci ovplyvniť, či ten gól je víťazný alebo nie," hovorí pre webovú stránku nhl.com. Faktom však je, že Richardsove góly doviedli Tampu v play off vždy k výhre. Žiadnemu súperovi sa tento trend nepodarilo prelomiť. (sb)
Najbližší program
Štvrtok - 3. júna: Tampa Bay - Calgary.
Autor: Igor Otčenáš>(Autor je spisovateľ a hokejový publicista)
