Český minister obrany Miroslav Kostelka navštívil v utorok v Iraku českú vojenskú jednotku. Na základni českých vojenských policajtov v Šaíbe povedal, že v Iraku pravdepodobne zostanú iba do konca roku. Väčšinu českých politikov prekvapil.
Ministerstvo obrany podľa Kostelku vláde v najbližších týždňoch navrhne, aby sa krajina v budúcnosti sústredila už iba na misie na Balkáne a v Afganistane. Pôsobenie v troch zložitých misiách súčasne je podľa neho nad české možnosti.
Prečo práve Irak?
Českí vojaci majú mandát od parlamentu na pôsobenie v Iraku do konca tohto roku. V tejto chvíli sa to týka asi 90 českých vojenských policajtov. Do začiatku tohto roku pôsobila v Iraku aj samostatná česká vojenská nemocnica, policajtov tam vyslali po jej stiahnutí.
Konečné rozhodnutie o irackej misii je podľa ministra na politikoch. Proti prítomnosti českých vojakov v Iraku sú z českých parlamentných strán jednoznačne iba komunisti a časť vládnej sociálnodemokratickej strany, ktorá trpí tradičným ľavicovým antiamerikanizmom.
Postoje ostatných strán nie sú jednoznačné. Pochybnosti o českej účasti vo vojne v Iraku mala aj opozičná ODS. "Tri misie sú veľa, nie som si však istý, či by sme sa mali stiahnuť práve z Iraku," povedal však teraz pre agentúru ČTK šéf branno-bezpečnostného výboru českého parlamentu Jan Vidím z ODS. Podľa neho si situácia v krajine stále vyžaduje prítomnosť zahraničných vojakov.
Trojitý tlak
Prítomnosť svojich vojakov v Iraku odmieta veľká väčšina obyvateľov všetkých visegrádskych štátov. Vlády týchto krajín sú pod trojakým tlakom: Spojených štátov, aby sa v Iraku vojensky angažovali čo najviac, tlakom väčšiny štátov Európskej únie, ktorá s vojnou v Iraku nesúhlasí a na vyslanie vojakov do tejto krajiny hľadí s nechuťou a v neposlednom rade pod tlakom vlastnej verejnej mienky a väčšiny opozície. Posledný bod je zvlášť citlivý pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu a vzhľadom na to, že sú vlády všetkých visegrádskych krajín nestabilné a prudko klesajú volebné preferencie väčšiny strán, ktoré ich tvoria.
Všeobecne sa dá povedať, že vládne strany V 4 krajín trvajú na ponechaní vojakov v Iraku aspoň do konca roku, keď sa končí parlamentný mandát ich misií, väčšina opozície naopak využíva túto otázku na zbieranie voličských hlasov.
Slovensko: O termíne stiahnutia neuvažujeme
Diskusie na Slovensku, či ostať v Iraku, alebo odtiaľ stiahnuť vojakov, sa pravidelne pokúšajú otvoriť komunisti, občas strana Smer a debatovať o tom chceli aj vládni kresťanskí demokrati. V parlamente sa však zatiaľ uskutočnila iba veľmi krátka diskusia bez konkrétnych výsledkov. Odvtedy je ticho. Tri vládne strany - SDKÚ, SMK a ANO - sú za zotrvanie vojakov v Iraku.
Ministerstvo zahraničných vecí, aj ministerstvo obrany je v tejto otázke zdržanlivé. "Mandát národnej rady platí do konca roka. Potom sa začne debatovať ako ďalej," tvrdí hovorca ministerstva zahraničia Juraj Tomaga. Podľa neho je dôležité aj to, ako sa podarí odovzdať právomoci v Iraku do rúk Iračanom.
Na ministerstve obrany zatiaľ o stiahnutí vojakov nešpekulujú. "Slovensko zatiaľ neuvažuje o stiahnutí. Máme tam vojakov na odmínovacích prácach. Keďže ide o humanitárnu akciu, nemajú stanovené, dokedy treba odmínovať. Musí o tom rozhodnúť vláda a parlament," povedal hovorca ministerstva obrany Zenon Mikle. (rf)
Poľsko: Zatiaľ sa sťahovať nebudeme
Poľsko má v Iraku 2400 vojakov, čo je jeden z najväčších kontingentov v rámci medzinárodnej koalície. Poľsko je považované po Británii za najbližšieho spojenca Spojených štátov v Európe a väčšina poľských strán si na dobrých vzťahoch s Washingtonom zakladá.
Väčšina poľských vládnych predstaviteľov uisťuje, že ich vojaci v Iraku zostanú tak dlho, ako to bude nevyhnutné. Podľa posledných vyjadrení to znamená, že by v Iraku zostal súčasný počet vojakov asi do januára budúceho roku, do predpokladaných volieb do irackého parlamentu. Potom by počet poľských vojakov Iraku začal podľa ministra obrany Jerzyho Szmajdzinskeho klesať.
Úradujúci premiér Marek Belka aj prezident Aleksander Kwasniewski odmietajú stanoviť konečný dátum stiahnutia vojakov. Podobné požiadavky označil prezident za nezodpovedné.
Vláda však v tejto otázke nie je jednotná. Jej podpredsedníčka Izabela Jaruga-Nowacká za ľavicovú Úniu práce požaduje stiahnutie poľských vojakov z Iraku do konca roka. (pm)
Maďarsko: Opozícia sa nevie dohodnúť
Maďarsko má v Iraku asi tristočlennú dopravnú jednotku, ktorá má mandát do konca tohto roka. Vláda tvrdí, že dovtedy Maďari v Iraku určite zostanú. "Vypukla by tam krvavá občianska vojna, ak by sa medzinárodné jednotky z Iraku teraz stiahli," tvrdí minister zahraničia László Kovács.
Opozícia naopak požaduje stiahnutie maďarských vojakov ešte pred vypršaním mandátu. Demokratické fórum odmietalo vyslanie vojakov do Iraku od začiatku a uvažovalo dokonca o tom, že bude o otázke ich stiahnutia iniciovať referendum. Fidesz vlani vyslanie vojakov v parlamente ešte podporil, pritvrdil však po prepuknutí škandálu s mučením irackých väzňov. "Po mučení nie je naša prítomnosť v Iraku morálne prijateľná," povedal predseda Fideszu Viktor Orbán. Vláda podľa neho musí rešpektovať aj vôľu maďarského ľudu, ktorý účasť v Iraku odmieta.
Štyri maďarské parlamentné strany sa však dokážu zhodnúť iba na odsúdení mučenia Iračanov americkými vojakmi, konzultácie o ďalšom pobyte maďarských vojakov v Iraku v polovici mája sa skončili fiaskom. (pm)
